„Je tu totiž obrovský tlak práve zo strany užívateľských zamestnávateľov, aby zamestnávanie bolo čo najlacnejšie,“ vysvetľuje, prečo ministerstvo sprísňuje pravidlá, štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Sprísňujúce opatrenia, ktoré zatiaľ bližšie nepredstavil, by podľa neho mali priniesť dve pripravované novely zákonov – o nelegálnom zamestnávaní a o inšpekcii práce. Prijaté by mali byť už na jeseň tohto roka.
Ondruš bol hosťom pri okrúhlom stole, ktorý za účasti zástupcov odborov, zamestnávateľov, Ústredia práce, Inšpektorátu práce aj tretieho sektora zorganizovala Asociácia personálnych agentúr. Zámerom bolo opätovne vyzvať štát, aby sa postaral o porovnateľné podmienky na činnosť všetkých zhruba 1 200 agentúr, ktoré dnes pôsobia na pracovnom trhu.
Podľa šéfky personálnej agentúry Adecco Bruny Beaty Jakub dnes totiž väčšina z nich sa nespráva k zamestnancom férovo a nenapĺňa základné pravidlo – že agentúrny zamestnanec má vo firme pracovať za aspoň rovnakých podmienok ako zamestnanec kmeňový. Jakub síce pripustila, že obaja takíto pracovníci môžu v čistom dostať na ruku rovnaké peniaze. No na rozdiel od kmeňového ten agentúrny podľa nej zväčša dostáva len minimálnu mzdu a zvyšok mu agentúra dopláca formou cestovných náhrad či gastrolístkov, z ktorých sa neplatia odvody.
„Pri veľmi konzervatívnom odhade je na Slovensku takto nelegálne zamestnaných 15-tisíc osôb, čím štát prichádza o 22 miliónov eur ročne. Môže ich však byť až 30-tisíc,“ vyhlásila riaditeľka Adecco s varovaním, že agentúry dodržiavajúce zákon takto prehrávajú v konkurenčnom boji. Agentúrnym zamestnancom podľa nej prestáva byť jedno, že za takýchto okolností sú napokon ukrátení na starobnom dôchodku či na náhradách pri čerpaní práceneschopnosti. Metódy niektorých agentúr prirovnala k „novodobému otroctvu“.
„Naproti tomu agentúry týmto spôsobom získavajú troj- až štvornásobne vyššiu maržu oproti tým, ktoré zákon dodržiavajú,“ dodala Jakub. Za ešte zákernejšie považuje najímanie pracovníkov cez eseročky, ktoré na činnosť ani nepotrebujú licenciu.
Podľa predsedu odborového zväzu KOVO Emila Machynu je bežné, že agentúry dávajú „lízingovým“ zamestnancom podpisovať „bianco“ dohody o výpovedi. Spomenul tiež, že agentúram sa odoberajú licencie ako právnickým osobám, čo ich predstaviteľom nebráni okamžite obnoviť činnosť pod iným názvom.
Predstavitelia zamestnávateľov súhlasia s tým, aby sa s neetickými agentúrami urobil poriadok. Zároveň pripomínajú, že súčasná vláda cez novely Zákonníka práce či zákona o službách zamestnanosti zhoršila podnikateľské prostredie a hospodárska situácia podnikateľov neustále tlačí do zvyšovania flexibility práce.
Hlavný inšpektor práce z bratislavského inšpektorátu Dalibor Hlivák vyčíslil, že len v uplynulých dvoch rokoch inšpektori vykonali kontroly v 1 406 agentúrach a za zistené nedostatky udelili sankcie v sume 243-tisíc eur. Pripomenul, že zrušiť agentúram licenciu môže dnes iba Ústredie práce.
Podľa zástupkyne ústredia Kvetoslavy Blahovej je pri malom počte kontrolórov pri úradoch práce príliš zložité vyhodnocovať väčšinou anonymné podnety na praktiky agentúr. Ako doplnila, zrušenie agentúry vôbec nie je krátky proces, ale trvá rok či dva, keďže vlastník agentúry sa proti rozhodnutiu môže niekoľkokrát odvolať.
Zložitosť kontrol agentúr potvrdil aj Ondruš. Podľa neho je pre štát ťažké dokazovať či cestovné náhrady, ktoré často slúžia na vykrytie časti mzdy, zamestnancom tej-ktorej agentúry naozaj patrili. „Nikomu nemôžeme zakázať, aby posielal zamestnancov na služobné cesty,“ konštatoval štátny tajomník. Podľa neho sa pracovníci na konanie agentúr zväčša nesťažujú, keďže uprednostňujú aspoň nejakú istotu práce. A urobia tak až po prepustení, keď už je dokazovanie pochybení zložitejšie.
(Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.)