Senior alebo mladý? Rozhodnúť sa má zamestnávateľ

Tlak na odchod starobných penzistov z pracovných miest, ktoré dnes údajne zaberajú mladým, sa stupňuje. Rezort práce plánuje opatrenia, ktoré majú umožniť ich jednoduché prepúšťanie. Niektorí právnici to považujú za diskrimináciu.

27.05.2013 20:00, aktualizované: 28.05.2013 08:00
Ján Richter,  Zákonník práce, minister práce Foto: ,
Podľa ministra práce Jána Richtera by novela Zákonníka práce, ktorá zamestnávateľovi v štátnej, vo verejnej aj v súkromnej sfére dovolí dať pracovníkovi výpoveď z dôvodu dosiahnutia penzijného veku, mohla byť účinná od januára 2014.
debata (99)

Novelu Zákonníka práce, ktorá zamestnávateľovi v štátnej, vo verejnej aj v súkromnej sfére dovolí dať pracovníkovi výpoveď z dôvodu dosiahnutia penzijného veku, už chystá ministerstvo práce. Podľa šéfa rezortu Jána Richtera by mohla byť účinná od januára 2014.

„Ideme do zákonníka doplniť dôchodkový vek ako jednu z výpovedných možností,“ vyhlásil minister vo verejnoprávnej televízii. Dodal, že jeho zámerom nie je „spustiť gilotínu – si dôchodca, tak musíš skončiť“. Bude podľa neho výhradne na rozhodnutí zamestnávateľa, či si na danej pracovnej pozícii ponechá seniora, alebo zaň prijme mladého zamestnanca.

Opoziční kresťanskí demokrati idú ďalej. Žiadajú odchod všetkých starobných dôchodcov zo štátnej a verejnej správy. „Mali by si vybrať, či chcú ďalej pracovať, alebo poberať dôchodok,“ odporúča poslanec KDH a exminister práce Július Brocka.

Podľa Brocku si štát nemôže dovoliť financovať týchto ľudí z verejných zdrojov na dvakrát, vo forme dôchodku aj platu. Uvoľnenie zhruba 20-tisíc pracovných miest, ktoré dnes v štátnej a verejnej správe obsadzujú seniori, by podľa neho výrazne pomohlo skupine 67-tisíc nezamestnaných absolventov. „Nemuseli by sa im platiť sociálne dávky. A keby sa ľudia v dôchodkovom veku rozhodli v práci zostať, ušetrili by sa zase peniaze na penzie,“ doplnil.

Zamestnávatelia: Je to šanca pre mladých

Odborníci namietajú, že novela zákonníka neprinesie väčší efekt. Penzistu podľa nich možno už dnes prepustiť ako ktoréhokoľvek iného zamestnanca. A seniori obvykle vykonávajú špecifické a slabo platené práce, o ktoré mladí nemajú záujem. Najmä požiadavka KDH by podľa nich mohla naraziť na ústavné bariéry. Zmena navyše neprinesie odchod prestarnutých sudcov, prokurátorov, poslancov či ďalších ústavných činiteľov, ktorí z verejných zdrojov odčerpávajú najviac.

Spokojní s Richterovým zámerom sú zamestnávatelia, ktorí mu úpravu v zákonníku navrhovali v apríli. „Pán minister Richter už vtedy predbežne súhlasil, jeho nedeľný prísľub preto vítame,“ uviedol šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Podľa Machunku zmena v zákonníku konečne umožní legálne prepustiť penzistu, ktorý už na zadanú prácu preukázateľne nestačí. „Ak má štát obrovské problémy so zamestnávaním mladých, tu je šanca, ako pre nich získať pracovné miesta,“ myslí si.

Richter pripustil, že problém môže naraziť na ústavné bariéry. „Nemôžeme ľudí kategorizovať podľa veku, pohlavia či náboženstva,“ pripomenul.

„Je to diskriminácia ako vyšitá. Pri súčasných dôchodkoch seniori nezostávajú pracovať z roztopaše, práca je pre nich doslova existenčnou záležitosťou,“ varuje odborník na pracovné právo Vojtech Földes.

Právnička Daniela Gemerská predpokladá, že ak štát seniorovi garantuje penzijnú dávku, striktne nemožno hovoriť o neústavnosti v prípade, že mu uprie príjem zo zamestnania. Väčší ústavný problém vidí v návrhu KDH. „Pracovné pomery v štátnej, verejnej aj súkromnej sfére sú rovnocenné. Kategorizácia zamestnancov z tohto hľadiska je neprípustná,“ uvažuje.

Penzisti robia nelukratívne práce

Podľa údajov Sociálnej poisťovne pracuje v štátnej, verejnej aj privátnej sfére okolo 60-tisíc penzistov. Zväčša však obsadzujú nelukratívne miesta učiteľov, upratovačiek, kuchárok, informátorov, strážcov poriadku v múzeách a podobne.

František Demeter, 68-ročný vrátnik, zarobí za prácu v 12-hodinových šichtách mesačne v čistom 380 eur. K tomu berie 320 eur starobného dôchodku. „Moja práca je pre mladého neperspektívna, z hľadiska finančného aj profesijného, nijaký absolvent niektorej z našich slávnych vysokých škôl by ju robiť nešiel. A vyprosujem si, ak mi niekto tvrdí, že ma štát dvojnásobne dotuje. Splnil som predsa všetky zákonné povinnosti na priznanie penzie, na ktorú som si roky odvádzal. A súčasný plat, na rozdiel od rôznych privatizérov a iných zbohatlíkov, nedostávam od štátu zadarmo, ale za prácu,“ ohradzuje sa.

„Návrhy vlády či opozície sú obyčajnou diskrimináciou z pohľadu veku,“ hovorí predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay. Pripúšťa síce, že napríklad posty primárov či prednostov nemocníc, ale aj profesorov vysokých škôl či Slovenskej akadémie vied dnes zaberajú mnohí ľudia vo vysokom veku. „Tí by však funkciu sotva vymenili za dôchodok a uvoľnili v prospech mladých,“ myslí si.

Naopak, o miesta nesúkromných stomatológov, obvodných lekárov, učiteľov v problémových regiónoch či nižších justičných zamestnancov mladí podľa Szalaya nestoja. Sudcovia a prokurátori s viactisícovými platmi sa zase riadia celkom inými pravidlami a plánované opatrenia by sa ich vôbec nedotkli. Rovnako ako volených činiteľov, takisto štedro platených z verejných zdrojov.

Sociologička Monika Čambáliková zdôrazňuje, že politikom síce prekáža súbeh nízkeho platu a dôchodku u penzistov, no sami sa neobmedzujú vo výkone naraz niekoľkých vysokých funkcií s rádovo vyšším príjmom. „Koľko dôchodcov sedí v parlamente, koľko prestarnutých politických nominantov je vo vysokých funkciách riaditeľov úradov a inštitúcií?“ pýta sa. Doteraz navrhnuté kroky vedúce k „odstaveniu dôchodcov“ podľa nej iba zostrujú medzigeneračný boj „kto na koho dopláca“.

PIANO

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Poriadok ako chaos. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

© Autorské práva vyhradené

99 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy