Hrádze nestačia. Musí sa zapojiť celá krajina

Jedným z ponaučení je, že by sa mala odstrániť byrokracia, ktorá spomaľuje rozmiestňovanie mobilných hrádzí. Tiež by sa malo úplne zakázať stavať v záplavových územiach. Mala by sa sprísniť legislatíva pre kotviace plavidlá. Podľa niektorých odborníkov však Dunaj priniesol celej Európe oveľa významnejšie posolstvo. Krajina by sa mala modelovať, aby efektívne vodu zadržiavala, a nie sa jej rýchlo zbavovala.

Poukázal na to environmentalista Michal Kravčík. „Každý teraz len posúval veľkú vodu susedom. Celá filozofia ochrany vôd v povodí Dunaja aj Labe sa bude musieť zásadne prehodnotiť. Už aj Európska únia naštartovala kroky, pripravuje smernicu na zadržiavanie vody v krajine,“ upozornil. To podľa neho znamená, že už čoskoro bude musieť každý vlastník pôdy, poľa či urbánneho prostredia zadržiavať vodu. Ak čím viac vlastníkov pôdy sa bude snažiť zadržiavať vodu, o to menej sa jej nahromadí v riekach a povodeň neudrie na mestá takou veľkou silou.

Príroda to niekde vie lepšie

Podobný názor mal aj bývalý generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Ladislav Gáll, vodohospodár s vyše štvrťstoročnou praxou. Aj podľa neho by malo byť ďalšie budovanie protipovodňovej ochrany komplexnou záležitosťou. „Nestačí len robiť opatrenia na toku, to hovoria aj viacerí hydrológovia a vodohospodári. Je potrebné nanovo zalesňovať, robiť aj poľnohospodárske úpravy tak, aby sa zabránilo okamžitému stekaniu vôd z kopcov do tokov. Treba zachytiť vodu v prírode.“

Podľa Gálla stojí za to pozrieť sa aj do starých máp, kde sú zakreslené už neexistujúce meandre riek. Príkladom je najdlhšia rieka vo Švajčiarsku – Aare, ktorá vteká do Rýna. „Vybagrovali tam pôvodné meandre len kvôli tomu, aby sa tok mohol pri zväčšených prietokoch rozlievať do meandrového územia. Podobne to urobili aj v Rakúsku, na východ od Viedne, kde rozobrali brehové opevnenie a vrátili sa k pôvodnému systému, dovolili Dunaju sa tu vylievať.“ Gáll však pripomenul aj možné riziká týchto opatrení. Po zbúraní brehových opevnení voda strhla sedimenty a naplavila ich k priehrade v Čunove. Tu sa usádzali, zmenšovali zádržný priestor na Slovensku, aj preto sa muselo koryto prebagrovať.

Tam, kde sa nedá dobre chrániť pred vodou, prichádza do úvahy presťahovanie. Po katastrofe v nemeckom Passau sa hovorí o presťahovaní ľudí do vyššie položených lokalít. „Sú úvahy o tom, že by sa opustilo dolné mesto. To by sa ponechalo len ako muzeálna časť, neboli by tam žiadne prevádzky,“ uviedol Gáll s tým, že podobné riešenie vidí aj v prípade zaplavených domov v Devíne či Bodíkoch. Ochrana má byť podľa neho úmerná majetku a je nehospodárne zachraňovať za milióny eur zopár domov. Ekonomickejšie by bolo tieto sídla presťahovať.

Treba pružnejšie reagovať

Podľa bývalého technického riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Petra Minárika treba zrýchliť reakcie úradov. „Určite treba vyriešiť to, aby sa výstavba mobilných bariér mohla robiť v dostatočnom predstihu, aby sa tie opatrenia mohli robiť už v čase, keď ešte neplatia povodňové stupne. Vyhli by sme sa tak stresu.“

Takisto by sa mala prehodnotiť legislatíva týkajúca sa plavidiel na Dunaji. „Ide napríklad o mostíky. Mnohé z plavidiel majú na nich zábradlia, na ktorých sa zachytávali stromy, a to vrhalo vodu práve na ochranné línie. Tu by sa mala zaviesť neodpustiteľná podmienka, aby mali plavidlá na mostíkoch sklopné alebo aspoň demontovateľné zábradlie,“ navrhol Minárik. Neskoro tiež podľa Minárika prišiel zákaz plavby na Dunaji. Mohol sa vyhlásiť už o dva dni skôr, keď bolo jasné, že sa do Rakúska nedá plaviť.

Ochrana pred tisícročnou vodou by sa mala podľa neho rozšíriť aj o ďalšie mestské časti v Bratislave. V prípade Komárna však takúto vysokú ochranu nevidí reálne. „Tam by ochrana pred tisícročnou vodou ekonomicky nevyšla. Mala by tam intenzívnejšie pokračovať rekonštrukcia ochranných línií. Mal by sa znížiť počet otvorov v hrádzi a zabezpečiť modernejší spôsob ich utesnenia. Použilo sa tam obrovské množstvo vriec, a to je zbytočne náročné na čas, na ľudí, na organizáciu práce a nevplýva to dobre na psychiku obyvateľstva,“ mienil Minárik.

Na kritickom úseku medzi Komárnom a Kolárovom, kde robili problémy hrádze pozdĺž Váhu, by sa podľa neho mal prehodnotiť systém odvodňovacích kanálov. Malo by sa uvažovať aj o rekonštrukcii čerpacej stanice na Čergovskom kanáli, ktorá je veľmi stará.

Minister životného prostredia Peter Žiga už naznačil, že bude žiadať od Európskej únie 400 miliónov eur na projekty protipovodňovej ochrany, s ktorými by sa dalo vykryť vyše 500 problémových bodov na Slovensku. Podľa hovorcu Maroša Stana by sa mali tieto peniaze čerpať z pripravovaného operačného programu pre životné prostredie na roky 2014 až 2020. Ministerstvo tento rok čerpá z tohto programu približne 48 miliónov eur. Časť prostriedkov by sa mohla presunúť z menej využívaných programov, čo má v kompetencii podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny.