Ako poznamenal hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Boris Chmel, ide o rekordný deň.
Celkovo v stredu skolabovalo 51 žien, 40 mužov a dve deti. Do nemocnice museli po prvotnom ošetrení previezť 58 ľudí, priblížil ďalej Chmel. Najviac kolapsov, 19, bolo v Žilinskom kraji, naopak najmenej v Prešovskom kraji. Tam museli záchranári pomáhať šiestim osobám.
V pondelok (17. 6.) sa vysoké teploty podpísali pod kolaps 91 ľudí, v utorok (18. 6.) to bolo 81 prípadov.
Vysoké teploty trápia aj deti
Na pohotovosti v bratislavskej Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (DNFsP) ošetrili v posledných dňoch sedem detí po kolapse z horúčav, v jednom prípade bola potrebná aj hospitalizácia. Lekári preto mamičkám odporúčajú všade chodiť s dostatočným množstvom tekutín pre deti a staršie deti varovať pred konzumáciou alkoholu.
Vysoké horúčavy predstavujú záťaž pre organizmus. „Treba sa vyhýbať dlhodobému pobytu na priamom slnku a dôsledne dodržiavať pitný režim. Tekutiny odporúčame prijímať pravidelne a v dostatočných množstvách, nie naraz väčšie množstvo chladených nápojov. Nápoje podávané deťom je lepšie striedať, napríklad nesladený čaj, vodu, minerálnu vodu a podobne,“ priblížila lekárka Oddelenia urgentného príjmu Edita Tikovičová.
Ľuďom so sklonom ku kolapsovým stavom odporúča pomalšie vstávať z ľahu alebo sedu, pomáha tiež pravidelná primeraná fyzická aktivita. „Pri dlhšom státí na jednom mieste, napríklad v dopravnom prostriedku, alebo v inej podobnej situácii, je lepšie pomaly prestupovať na mieste, aby srdcovo-cievna pumpa správne fungovala a prúdenie krvi bolo zabezpečené,“ doplnila doktorka Tikovičová.
Pri pocitoch na odpadnutie, malátnosti, náhleho tepla alebo chladu, pocite na zvracanie, si treba ľahnúť a vyložiť nohy hore. Pomáha aj prekrížiť si nohy a začať sťahovať svaly dolných končatín a súčasne stlačiť dlane v päsť alebo stláčať predmet v rukách.
U malých detí odporúča sledovať ich aktivitu. Ak nie sú čulé, ale skôr unavenejšie a snažia sa nájsť si polohu v sede, alebo polihujú, potia sa a podobne, určite treba zbystriť pozornosť. „Dieťa treba uložiť do tieňa, postupne ho ochladzovať obkladmi a zabezpečiť mu pitný režim,“ poukázala Tikovičová.
Zvlášť nebezpečná v horúčavách je konzumácia alkoholu, ktorý vo všeobecnosti dehydratuje. Len počas posledného víkendu lekári DFNsP Bratislava ošetrili v súvislosti s alkoholom šesť detí, z toho jedno museli hospitalizovať.
Najlepšie je piť obyčajnú vodu a nosiť vzdušné oblečenie
Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre nápojov. „Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu, kávy. Ideálna je obyčajná voda,“ uvádza Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Nápoje by sa mali prijímať pravidelne v menších dávkach, vhodnejšie sú vlažné nápoje.
Na priame slnenie sú vhodné len ranné a neskoré popoludňajšie hodiny, pri opaľovaní či výlete do prírody treba používať krémy s ochranným faktorom pred UV žiarením. Počas teplých dní sa odporúča nosiť podľa možnosti odev svetlých farieb a z prírodných materiálov, má byť ľahký, vzdušný a voľného strihu. „Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu,“ vysvetľuje ÚVZ SR.
Počas teplých mesiacov môžu byť viac nebezpečné potraviny, ktoré si vyžadujú podmienky chladenia a potraviny v systéme rýchleho občerstvenia. Nakúpené chladené či mrazené potraviny treba preto čo najskôr prepraviť domov do chladničky, pokiaľ sa mrazené potraviny cestou rozmrazia, nemali by sa už opätovne zamrazovať, treba ich spracovať.
Rekordné teploty sú aj na vyššie položených miestach
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) hlási rekordné teploty, a to aj vo vyšších nadmorských výškach. Ako informoval hovorca ústavu Ivan Garčár, extrémne teplo zaznamenali meteorológovia v utorok na Štrbskom Plese, kde namerali 27,3 stupňa Celzia. Na Chopku to bolo 18,2 stupňa a na Lomnickom štíte 16,8 stupňa. Okrem toho dosiahla maximálna denná teplota vzduchu rekordnú hodnotu na minimálne 25 staniciach Slovenska.
V utorok 18. júna klimatológovia zaregistrovali rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu aspoň na 25 meteorologických staniciach Slovenska. To predstavuje približne polovicu staníc, ktoré denne zasielajú správu o stave počasia. „Najzaujímavejší bol v utorok rekord z Popradu, kde namerali 32,4 stupňa Celzia, čím tam bol o viac ako tri stupne prekonaný rekord z 18. júna v roku 1968, kedy namerali 29 stupňov Celzia,“ hovorí klimatológ Pavel Faško. V utorok bolo na najteplejších miestach Slovenska viac ako 34 stupňov Celzia. Pribúdajú aj tropické noci. V noci z nedele na pondelok takú zaznamenali na jednej meteorologickej stanici, o noc neskôr to už bolo na ôsmich. Priemerná denná teplota vzduchu dosiahla podľa meraní v staniciach Holíč, Bratislava, Koliba, Žihárec, Podhájska, Hurbanovo a Košice v utorok 27 stupňov Celzia.
Prvé rekordy zaregistroval SHMÚ už v nedeľu 16. júna v obci Boľkovce pri Lučenci. Tu namerali 31,1 stupňa Celzia, čím tam bol prekonaný rekord 31 stupňov zo 16. júna v roku 1964 a 1968, informuje klimatológ Pavel Faško. Pondelňajšie merania zaznamenali rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu až na deviatich meteorologických staniciach Slovenska, a to väčšinou zo 17. júna v roku 1968 alebo zo 17. júna v roku 2012, napríklad v Sliači namerali 32,9 stupňa Celzia, čím tam bol prekonaný rekord 32,4 stupňov z roku 1968.