„Som trošku smutný z toho, že sa príliš kladie dôraz na to oslavné – poďakovať či už nábožensky alebo kultúrnymi spôsobmi za to, čo Cyril a Metod znamenali, ale podľa môjho názoru sa málo hovorí o tom náboji, ktorý v ich posolstve je pre riešenie kľúčových problémov súčasnej spoločnosti,“ uviedol Gavenda. Podľa neho už ponímanie samotného práva ako takého a celej tradície, ktoré prinášajú Cyril a Metod, sú východiskom z krízy, do ktorej sa Európska únia dostala. „Mne chýba, že takéto témy málo rezonujú a tie by fascinovali aj mladých ľudí, ktorí sa pýtajú, ako bude smerovať prostredie, v ktorom chcú prežiť život,“ povedal Gavenda.
Historika, odborníka na staršie slovanské dejiny, Martina Homzu zas teší záujem ľudí o Cyrila a Metoda. „Zažil som aj iné obdobie vzťahu k svätým Cyrilovi a Metodovi a tento záujem, ktorý vidím, že je veľmi spontánny a ľudia ho prežívajú a zúčastňujú sa rôznych podujatí, pýtajú sa, dávajú otázky, je niečo, čo som ja doteraz nezažil,“ uviedol v relácii Sobotné dialógy Homza.
Básnik a kazateľ Daniel Pastirčák má pocit, že sa konečne sa začína o Cyrilovi a Metodovi hovoriť v širšom kontexte. Ten spočíva v otvorenosti svetu a komunikácii a schopnosti prehovoriť zrozumiteľne. „Ich idea bola neskutočne moderná v 9. storočí, keď mohli byť len tri jazyky posvätné a oni prišli s tým, že písmo treba preložiť do zrozumiteľného jazyka,“ povedal Pastirčák. Podľa neho sú Cyril a Metod v mnohom súčasní a mali by sme ich nasledovať v globalizačnom procese a komunikácii cez hranice, keď aj oni dvaja prišli k cudziemu národu, aby rozvíjajúcej sa kultúre pomohli vytvoriť vlastný jazyk.
Podľa Gavendu aj sa mladí ľudia vracajú ku koreňom a to je to, čo aj v súčasnosti prebieha na Slovensku a v Európe. „Tá ponuka, či ju už nájdu explicitne, že je to v posolstve Cyrila a Metoda, alebo ju nájdu v tom samotnom posolstve, aj keď nevedia, že je od neho, ale určite ju nachádzajú, že Európa potrebuje korene, tie sa hľadajú,“ uzavrel Gavenda.