Ak však má rovnaký rozpočet na život vo Veľkej Británii, bez pomoci rodičov alebo brigád to nejde. Takéto skúsenosti majú tí, ktorí do zahraničia odchádzajú so štipendiami, ktorých výška nezohľadňuje životné náklady v krajine. Podľa navrhovaných zmien v programe Erasmus by sa to od budúceho roku malo zmeniť.
Priemerná výška štipendia cez tento program je v súčasnosti asi tristo eur. Po novom by mala byť výška pridelených grantov rôzna, práve podľa konkrétnej krajiny, do ktorej študent cestuje. Aj keď presný vzorec pre nový výpočet výšky štipendií zatiaľ ešte neexistuje, jeho výsledkom by mala byť väčšia rovnocennosť medzi študentmi. Tí totiž sami pripúšťajú, že súčasný stav nie je celkom spravodlivý.
„Poznám takých, ktorým sa z pridelených peňazí podarilo aj ušetriť, alebo čo-to precestovať. Osobne som však prežíval z mesiaca na mesiac, takže som musel využiť aj ušetrené peniaze z letnej brigády,“ hovorí Miloš Bičan z Univerzity Komenského, ktorý strávil zimný semester v Portugalsku. Z mesačného grantu 320 eur dával väčšinu na ubytovanie. „Zo zvyšku mi teda vyšla ledva strava,“ opisuje.
Podobnú skúsenosť má aj Michal Smrek, ktorý absolvoval bakalárske štúdium na univerzite v Manchestri a z nej išiel na Erasmus do švédskej Uppsaly. Výška jeho štipendia bola 400 eur. „Či som z toho mohol vyžiť vo Švédsku? Nie, len ubytovanie stálo štyristo eur, čiže mi museli pomáhať rodičia,“ pripúšťa.
O probléme s peniazmi pri niektorých krajinách hovorí aj Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu. Jej predsedníčka správnej rady Beáta Brestenská spresňuje, že sa to týka najmä Anglicka či škandinávskych krajín. „Ide pritom o krajiny, s ktorými máme dobrú spoluprácu, je o ne záujem, no, žiaľ, cenové relácie neumožňujú vycestovať viacerým študentom. Určitá diferenciácia by teda mala pomôcť,“ mieni.
Návrh na prehodnotenie financovania Erasmu je súčasťou zmien v štipendijných programoch financovaných Európskou úniou, ktoré schválil už aj európsky výbor pre kultúru a vzdelávanie. „Cieľom je, aby dostal možnosť každý, teda aj ľudia zo sociálne slabších pomerov. Je totiž pravda, že dnes Erasmus nie je pre každého,“ pripúšťa slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová (Smer), ktorá je členkou výboru a na návrhu zmien spolupracovala.
Počet študentov, ktorí využívajú Erasmus na Slovensku, každým rokom stúpa. V predošlom akademickom roku ich bolo takmer 2 200, najaktívnejší boli najmä študenti z Univerzity Komenského, Ekonomickej univerzity v Bratislave či Slovenskej technickej univerzity.