Využívanie eurofondov môže byť pre niektoré obce komplikované. „Súvisí s nimi veľa byrokracie. Navyše pri projektoch stavieb a infraštruktúry v rómskych osadách môže byť problém s nevysporiadanými pozemkami,“ hovorí Ján Brozman, starosta Drienovskej Novej Vsi. V osade na okraji obce žije 80 Rómov, ďalších sto, ktorí tam bývajú, pochádza zo susednej obce. Pre nevyrovnané pozemky ľudia nemajú prístup k pitnej vode, aj keď na vodovod by sa mohli pripojiť.
„To, čo najviac žiadajú, sú chodníky a prístupové cesty,“ vyratúva starosta. Na akékoľvek investície do stavieb v osade potrebuje obec vysporiadať pozemky, v súčasnosti rokuje so Slovenským pozemkovým fondom. Z eurofondov zatiaľ financujú jednu terénnu pracovníčku, šesť obcí sa tiež spojilo, aby mali aj asistentku učiteľa pre deti v základnej škole.
V obci Sveržov sa už pred rokmi s rómskou osadou „vysporiadali“. „Cez projekt, aj keď nie z eurofondov, sme financovali stavby nových bytov, na ktorých robili aj tí, ktorí tam teraz bývajú. Nemáme medzi nimi nijakých neplatičov a zlepšila sa aj dochádzka detí do školy,“ hovorí starosta obce Pavol Ceľuch s tým, že v ich obci už žiadna chatrč nie je. S tým, aby sa z eurofondov financovali najmä investičné projekty a terénni pracovníci, plne súhlasí.
„Infraštruktúra je dôležitá. Veď v chatrči, kde sú ľudia pri sviečkach a nemajú ani poriadnu stoličku, by sa aj deťom ťažko robili úlohy do školy,“ hovorí Ceľuch. Terénni pracovníci sú zas podľa neho jedným z „najšťastnejších“ nástrojov, aký bol zatiaľ vymyslený na prácu s rómskou komunitou.
Podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka by 300 miliónov eur malo byť rozdelených na dve základné priority – infraštruktúru a ľudské zdroje. Na investičné projekty infraštruktúry má ísť 250 miliónov eur. Z nich sa majú financovať najmä stavby komunitných centier, materských škôl, svojpomocná výstavba a podobne. Zvyšných 50 miliónov eur má ísť na ľudské zdroje, teda prácu a platy terénnych sociálnych pracovníkov, terénnych zdravotníkov, asistentov učiteľov a na vzdelávanie.
Pollák dodáva, že viac peňazí do stavieb môže mať dvojaký efekt. „Chceme, aby na stavbách robili priamo Rómovia a tieto investície tak vytvoria aj pracovné príležitosti pre samotných Rómov,“ dodáva Pollák.
Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku výsledok investície do stavby je viditeľnejší ako investícia do vzdelávania. „Treba tiež priznať, že vo vzťahu k rómskym osadám je obrovský dlh a potreba zlepšenia kvality stavieb je obrovská. Je tam také veľké pole možností pri výstavbe komunitných centier, škôlok, škôl, že ani tých 250 miliónov by nemuselo stačiť,“ hovorí Oravec. Kto bude rozhodovať o tom, na aké projekty sa bude 300 miliónov eur čerpať, zatiaľ nie je jasné. Operačný program, pod ktorý majú rómske projekty patriť, bude riadiť ministerstvo práce. Pollák však zdôrazňuje, že dve priority zamerané výlučne na rómske komunity „bude významne koordinovať úrad splnomocnenca“. Na prerozdeľovanie peňazí na rómske projekty má pritom na ministerstve vnútra, pod ktorý patrí úrad splnomocnenca, vzniknúť nová inštitúcia.