Potvrdil to priamo premiér Robert Fico. Špekulovalo sa totiž, že by to mohol byť aj zástupca inej menšiny po tom, čo sa funkcie vzdal nominant Mostu-Híd László Nagy.
„Určite nebudem ťahať do tejto pozície človeka maďarskej národnosti blízkeho Smeru. Budem hľadať neutrálneho človeka alebo človeka, ktorý má blízko k maďarským politickým stranám na Slovensku,“ povedal premiér Fico denníku Pravda.
Má dvoch až troch kandidátov, ich mená však neprezradil. Na otázku, či je medzi kandidátmi aj bývalá poslankyňa Edita Pfundtner, odpovedal, že aj jej meno sa objavuje v éteri. „Nie je oficiálnym kandidátom, mená sú viaceré.“
Edita Pfundtner na túto informáciu zareagovala, že nemá nad čím rozmýšľať, kým nebude oslovená. „S nikým som neviedla žiadne rozhovory ani neoficiálne rokovania,“ poznamenala. V predchádzajúcom volebnom období bola poslankyňou Mostu-Híd. Zo strany odišla pred vyše rokom. Po minuloročných marcových voľbách prejavila isté sklamanie, že sa do parlamentu nedostala. Chýbalo jej k tomu málo, len o jednu priečku vyššie postavenie na kandidačnej listine.
Bude to neutrálny človek?
Maďarské strany zatiaľ o novom kandidátovi veľmi nehovoria. Most-Híd sa už vyjadril, že navrhovať nebude nikoho. Predseda strany Béla Bugár považuje za dôležité, aby nový splnomocnenec rozumel problematike menšín. „Človek, ktorý pôjde do tejto funkcie, musí byť zžitý s menšinovou kultúrou, inak bude prijímať veľmi zlé rozhodnutia,“ usúdil Bugár. SMK nebola oslovená a ani sama nikoho nepredloží. „Navrhli by sme kandidáta len v prípade, keby sa zmenili kompetencie. Ak budú podobné ako doteraz, tak to nemá veľký zmysel. Splnomocnenec len rozdáva peniaze, ale nemá možnosti ovplyvňovať iné veci,“ zareagoval predseda SMK József Berényi. Ak by aj Úrad vlády oslovil niekoho z členov SMK, strana by mu neodporučila uchádzať sa o túto funkciu.
Podľa politológa Michala Horského možno hovoriť o troch alternatívach obsadzovania vládneho úradu. Pustiť sa opäť do nového vyjednávania s Mostom-Híd, ponúknuť funkciu SMK alebo hľadať osobu, ktorá bude v prvom rade požívať dôveru menšín a pritom bude prijateľná i pre Smer. Všetky tri možnosti označil za legitímne, ale prioritne treba uvážiť, čo je pre menšiny osožné. „Lebo v demokracii sa za teror väčšiny považuje taký politický postoj, ktorý vo veciach týkajúcich sa menšín dostatočne nezohľadňuje ich záujmy,“ vysvetlil Horský. Premiér chce otázku neobsadeného úradu vyriešiť na jeseň. Prázdny je od začiatku júna. Úrad vlády tvrdí, že to nemá vplyv na činnosť úradu splnomocnenca a priebežne zabezpečuje celú agendu. Navyše drvivá väčšina projektov už bola schválená. Od 1. júla je poverená riadením úradu splnomocnenca Mária Jedličková.
Spor o tabule
Laszló Nagy sa funkcie splnomocnenca vzdal po výzve Mostu-Híd. Dôvodom bolo neschválenie návrhu zákona z dielne Mostu-Híd o dvojjazyčnom označovaní železničných staníc a zastávok. Dlhodobo tento problém riešil práve Nagy. Bugár Pravde najnovšie povedal, že tabule by stáli 16 500 eur a v najhoršom prípade by peniaze na ne sponzorsky zabezpečil Most-Híd. Aj preto do návrhu nedali ustanovenia, že tabule zaplatí štát. Už platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín hovorí, že je možné využiť aj dvojjazyčné označovanie zastávok. Podľa Bugára neprijatím ich návrhu zákona v parlamente sa menšinám uprelo už existujúce právo a nezabezpečil sa status quo, ktoré sľúbil premiér Fico na začiatku volebného obdobia.
Predseda vlády namietol, že by sa porušoval existujúci stav v právach menšín. „Neprijali sme nič navyše. Naopak, Most-Híd chcel novelizovať zákon prijatý za vlády Ivety Radičovej, ktorej bol sám súčasťou. Nerozumiem, prečo mám ja niesť zodpovednosť za jeho kvalitu. Na rozhodnutia treba čas a trpezlivosť a riešili sme to krok za krokom,“ uzavrel premiér.