Zastaví hrozba pokuty kupovanie hlasov?

Aj túto zmenu zavádza ministerstvo vnútra v nových volebných zákonoch, ktoré by mali platiť od januára. Zákony zjednocujú pravidlá pre všetky typy volieb. Podľa nich sa bude najbližšie na budúcu jar voliť prezident.

Ľudia už napríklad nebudú dostávať zoznamy kandidátov na meno, v rámci šetrenia dostane zoznam domácnosť. Pozor si budú musieť dať na to, čo urobia s nepoužitými hlasovacími lístkami. Ak ich volič nehodí do určenej schránky vo volebnej miestnosti, môže za to dostať pokutu 20 eur. Rovnaká pokuta bude aj za narušenie poriadku vo volebnej miestnosti. „Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu,“ tvrdí ministerstvo vnútra, ktoré zákon predložilo.

Podozrenia z kupovania hlasov sprevádzajú takmer každé voľby. Martin Slosiarik z agentúry Focus hovorí, že boli informácie, že človek, ktorý vzal peniaze za hlasovanie, dokladoval svoje hlasovanie tak, že zvyšné lístky ukázal tomu, kto mu za ten hlas zaplatil. Aj napriek týmto podozreniam navrhnutú pokutu pre voliča neschvaľuje. „Pripadá mi to až paranoické zo strany štátu takto predpisovať správanie voliča,“ povedal Slosiarik. Myslí si, že je právom každého človeka naložiť s hlasovacím lístkom tak, ako sám chce.

Nové pravidlá sa dotknú aj samotných kandidátov na prezidenta. K povinnostiam im pribudne evidencia všetkých darov, ktorú budú musieť aj zverejňovať na webe. Ten bude musieť zároveň obsahovať sumu výdavkov použitých na kampaň vo voľbách. Limit na obe kolá hlasovania sa zo súčasných 133-tisíc eur zdvihne na 500-tisíc eur.

Niektorí súčasní kandidáti zmeny v pravidlách kampane na poslednú chvíľu pred voľbami kritizovali, keďže s kampaňou už začali za iných podmienok. Minister vnútra Robert Kaliňák výhrady odmieta. „Treba si uvedomiť, že politické funkcie sa získavajú na základe komunikácie s voličmi a dôverou medzi voličom a kandidátom. A to nie je možné si kúpiť. Kampaň je iba určitou formou prezentácie názorov,“ tvrdí.

Tieto obmedzenia sa však netýkajú len prezidentských, ale aj parlamentných volieb, kde má byť limit na kampaň vo výške tri milióny eur na každú stranu, či komunálnych volieb. Limit pre nezávislých kandidátov bude 250-tisíc eur. Zavádza sa aj volebné moratórium na 48 hodín pred voľbami, ktoré pri voľbách do parlamentu doteraz neexistovalo. Ani toto opatrenie Slosiarik nepovažuje za šťastné.

„Obmedzuje to prístup verejnosti k informáciám, pretože politické strany si prieskumy budú robiť tak či tak. Navyše, ak niekto 49 hodín vypustí niečo na niekoho, druhá strana už bude mať len veľmi malý priestor na reakciu,“ mieni.

Kaliňák novú volebnú legislatívu posunul do pripomienkového konania, od ktorého očakáva rozsiahlu diskusiu. Nad časťou týkajúcou sa kontroly visia viaceré otázniky. Zákon totiž nerieši vznik očakávaného nezávislého kontrolného orgánu, ktorý by kontroloval dodržiavanie pravidiel vo voľbách. Doteraz priebeh volieb a sťažnosti riešila Ústredná volebná komisia, ktorá však nemala právo udeliť sankcie. V prípade porušenia zákona vec postupovala na súd. „Sme za to, aby nezávislý kontrolný orgán existoval, ale nedošlo k jednoznačnému konsenzu, ako by to malo vyzerať,“ zdôvodňuje Kaliňák.

Podľa neho sa na podobe kontrolóra nevedia dohodnúť viacerí odborníci a tiež mimovládne organizácie. V rámci pripomienkovania zákona chce preto hľadať celopolitickú dohodu. „Mne sa pozdáva možnosť, že by úlohu kontrolnej inštitúcie prevzal poslanecký výbor,“ priznal s tým, že výbor by prípadne mohol doplniť šéf NKÚ či ombudsman.

„Myslím si, že je to dobrý nápad, mohol by to zvládať napríklad ústavnoprávny výbor,“ hodnotí poslanec Smeru Anton Martvoň. Za príklad fungovania tohto modelu uvádza výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý kontroluje majetkové priznania politikov. „To je pozitívny príklad, na ktorom vidíme aj príklady sankcionovania v prípadoch neskorého podania priznaní a podobne,“ dodáva.

„Kontrola samých seba nebude nikdy efektívna,“ oponuje zasa poslanec Gábor Gál (Most-Híd) z ústavnoprávneho výboru. „Máme vlastný návrh, podľa ktorého by sa mala kontrola nad voľbami zveriť Najvyššiemu kontrolnému úradu, ale s tým, že kontrolnú funkciu bude môcť vykonávať aj verejnosť s posilnenými právomocami,“ vysvetľuje. Osoba, ktorá by podala podnet, by totiž podľa neho mala byť účastníkom konania, čiže by sa mohla vyjadriť aj ku každému dôkazovému materiálu či úkonu.

Ak vláda a parlament stihnú návrhy zákonov schváliť v predpokladanom termíne, nové pravidlá pre voľby by mali vstúpiť do platnosti už od budúceho roka. V najbližších dvoch rokoch by mali priniesť úsporu asi 1,5 milióna eur.