Zo slobody sa však napokon tešia len dvaja zo štvorice, ďalších dvoch totiž hneď pred väznicou opäť zatkli kukláči. „Špecializovaný trestný súd zobral do väzby M. A. a M. Š., údajných členov skupiny "piťovcov“," reagovala hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Súd tak urobil z dôvodov, aby neutiekli, či neovplyvňovali svedkov.
Medzi Najvyšším súdom, Špecializovaným trestným súdom a Úradom špeciálnej prokuratúry, ktorí v kauze rozhodujú, sa strhla bitka právnych argumentov. Ani jeden si však pochybenie nepripúšťa. Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry tvrdí, že prokurátor na 19 členov skupiny už v júli podal obžalobu pre zločin založenia zločineckej skupiny, výroby drog a ich predaja, vydierania, obchodovania so zbraňami, ale aj ublíženia na zdraví či podvodoch s hypotekárnymi úvermi. V prípade dokázania viny im hrozia až výnimočné tresty.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Procesne zlá justícia. Ak si ho chcete prečítať, zaregistrujte sa v predplatnom systéme Piano.
Súd s „piťovcami“ sa začne 12. augusta, a to aj napriek tomu, že minulý týždeň skončil advokát jedného z obvinených „piťovcov“ vo väzbe. Podľa polície mal napomáhať svojmu klientovi a listami, ktoré prepašovali dozorcovia, mal ovplyvňovať svedkov, ako majú vypovedať.
Kto mal obvineným poslať sťažnosť prokurátora?
Skupinu „piťovcov“ zatkla polícia 15. novembra 2011. V máji 2012 požiadal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Špecializovaný trestný súd o predĺženie väzby, ten to však zamietol. Nakoniec o predĺžení väzby rozhodol Najvyšší súd. Jeden z obvinených podal preto v januári 2013 sťažnosť na Ústavný súd. Ten tento rok v máji rozhodnutie Najvyššieho súdu o predlžení väzby zrušil a po náleze Ústavného súdu musel opäť o nej rozhodnúť. A to tak, že ju 23. júla zamietol. Špecializovaný trestný súd tak na základe rozhodnutia Ústavného súdu obvinených prepustil.
Podľa Ústavného súdu boli nedoručením sťažnosti prokurátora, ktorú poslal na Najvyšší súd, aj obvineným, porušené ich ústavné práva. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v každom prípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. To znamená napríklad právo na prístup k spisom, bez ktorého obvinený nemôže dostatočne prezentovať svoje argumenty. Obvinený sa totiž sťažoval, že sa nemohol oboznámiť s argumentmi prečo prokurátor žiadal predĺženie väzby.
Najvyšší súd považuje nález senátu Ústavného súdu za zmätočný. „Ide doslova o právny a odborný nezmysel, ktorý ohrozil konanie o väzobných veciach v najzávažnejších prípadoch trestnej činnosti,“ uvádza sa v stanovisku Najvyššieho súdu. A práve on mal podľa bývalého šéfa vnútra a spravodlivosti Daniela Lipšica, za ktorého ministrovania k zatknutiu „piťovcov“ došlo, pochybiť. „Najvyšší súd pochybil v tom, že sťažnosť špeciálneho prokurátora voči rozhodnutiu o predlžení väzby neposlal na vyjadrenie obvineným. To je podľa mojej mienky triviálna vec,“ povedal. Zároveň je presvedčený, že to nemuselo znamenať automatické prepustenie piťovcov na slobodu. „Ústavný súd neprikázal prepustiť ich z väzby. Ústavný súd zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu a prikázal mu znova konať, odstrániť procesnú chybu a ďalej rozhodnúť,“ pokračuje.
Advokáti sa sústreďujú na diery v legislatíve
Pre chyby polície, prokurátorov či súdov sa na slobode pohybujú desiatky ľudí, obžalovaných zo závažných zločinov ako vraždy, vydieranie či vyhrážanie. Okrem Karola Mella, ktorého sa slovenské orgány opakovane pokúšajú dostať zo zahraničia pred súd, sa podobne pred troma rokmi ocitol na slobode aj napríklad Róbert Okoličány, označovaný za bossa východoslovenského podsvetia.
Špecializovaný trestný súd doteraz nebol schopný pre rôzne obštrukcie vydať v jeho prípade konečný verdikt. Vlani zase Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu chcel vedieť od slovenskej vlády či orgány činné v trestnom konaní a súdy neporušili dohovor o ľudských právach pri rozhodovaní na doživotie odsúdeného Mikuláša Černáka.
O tom, ako sfunkčniť systém, aby sa podobné prípady neopakovali, sa vedú už roky diskusie, zatiaľ však bez výraznejšieho výsledku. Advokáti takýchto páchateľov sa totiž neraz viac, ako na vyvracanie viny svojich klientov, sústreďujú práve na procesné chyby a diery v legislatíve, čo vedie často k prepusteniu ich klientov.
Advokát Ján Gereg, ktorý obhajuje na súdoch práve páchateľov najzávažnejších zločinov tvrdí, že obvinení aj prokurátori majú v trestnom konaní aj pred súdom rovnaké práva a povinnosti. „Obvinený musí byť oboznámený s tým, že prokurátor podal sťažnosť a o čom. Práve doručovanie písomností patrí medzi najväčšie problémy, upozorňuje Gereg. Podľa neho sa v praxi stretávajú advokáti s väčšinou procesných pochybení pri kauzách, kde figuruje viac obvinených. Gereg pripisuje pochybenia prokurátorov či súdov najmä ich veľkej zaťaženosti. "Je na nich veľký tlak na zodpovednosť a robia chyby,“ vyhlásil Gereg, ktorý obhajoval napríklad na doživotie odsúdeného Černáka. Advokát hovorí, že pri menej závažných kauzách k takýmto pochybeniam dochádza, naopak, zriedkavo.
Chyby sa často stávajú tak, že o väzbe rozhoduje nezákonný sudca ako v prípade Mella, či súdy zabudnú na zákonné lehoty, v ktorých mali rozhodnúť o väzbe. Problémom býva často aj nedodržanie lehôt a iné pochybenia pri realizácii medzinárodných a európskych zatýkacích rozkazoch.
Lipšic si myslí, že nie vždy ide len o nedbanlivosť. „Niekedy sú to úmyselné pochybenia. To znamená, že nie sú náhodné, ale s cieľom dostať obvineného na slobodu,“ mieni, pričom ako možný motív konania sudcov pripúšťa úplatky. „Pokiaľ sa výrazne nezavedie systém zodpovednosti za výkon sudcovského mandátu vrátane obmedzených funkčných období a nie doživotných mandátov, tak sa obávam, že k nejakým veľkým zmenám nepríde a tieto procesné chyby sa budú opakovať,“ dodáva exminister.