Keďže ani súdy, ani prokuratúra zodpovednosť za túto procesnú chybu necítia, vyzerá to tak, že ani nikto nebude za ňu pykať. A ak by sa aj vinník našiel, aký trest môže sudca či prokurátor dostať?
Sudcovia Ústavného súdu, ale aj všeobecných súdov majú imunitu. Za ich rozhodovaciu činnosť a právny názor ich nemožno postihovať. Ak sa previní bežný sudca, rozhodujú o ňom disciplinárne senáty sudcov pri Najvyššom súde a udeľujú mu trest. Väčšinou im navrhnú zrážky zo mzdy. V prípade sudcov Ústavného súdu rozhoduje disciplinárny senát.
O odvolaní sudcu však rozhoduje prezident, za návrh na jeho odvolanie však musí zdvihnúť ruku sedem sudcov z 13-členného Ústavného súdu. Ak disciplinárny senát rozhodne, že sudca porušil služobné povinnosti alebo svojím správaním narušil dôstojnosť sudcovskej funkcie či ohrozil dôveru k Ústavnému súdu, senát môže dať súhlas na zníženie platu či napomenutie.
Prokurátori však imunitu nemajú, pretože oproti sudcom a politikom nemajú postavenie ústavných činiteľov. Disciplinárne ich môže navrhnúť potrestať nadriadený prokurátor alebo generálny prokurátor za to, ak porušia svoje povinnosti, alebo sú oprávnené pochybnosti o nestrannosti pri ich rozhodovaní. Takto postihovaní môžu byť aj v prípade, ak sa dopustia priestupku.
V prípade prepustenia štyroch „piťovcov“ navrhuje predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin disciplinárne stíhať troch sudcov Ústavného súdu. Sudcovia Lajos Mészáros, Juraj Horváth a Sergej Kohut mali podľa Harabina svojím rozhodnutím, ktorým zrušili verdikt Najvyššieho súdu o predĺžení väzby „piťovcov“, odborne zlyhať. „Nález Ústavného súdu ohrozil právnu istotu, stabilitu, vymožiteľnosť práva a bezpečnosť štátu a nemá nič spoločné s ochranou ľudských práv v zmysle ústavy,“ uviedla v stanovisku kancelária Najvyššieho súdu.
Najvyšší súd kritizuje, že po rozhodnutí Ústavného súdu musel Špecializovaný trestný súd prepustiť štyroch „piťovcov“, s ktorými sa o pár dní začne hlavné pojednávanie. A to po 18 mesiacoch vyšetrovania. Prokurátor ich pritom obvinil zo závažnej trestnej činnosti. Štvorici obvinených sa končila pred vyše rokom väzba, ktorú žiadal prokurátor predĺžiť. Po tom, čo tak špecializovaný súd odmietol urobiť, podal prokurátor sťažnosť na Najvyšší súd a tam uspel. Lenže sťažnosť nebola doručená obvineným, čo Ústavný súd vyhodnotil ako porušenie ich práv.
Najvyšší súd tak musel po náleze Ústavného súdu opäť rozhodovať o predĺžení väzby, a to tak, že ju zamietol. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu zlyhali ústavní sudcovia. Stanovisko zároveň tvrdí, že sudcovia ich súdu, Špecializovaného trestného súdu, rovnako ako špeciálna prokuratúra a ani polícia Trestný poriadok neporušili.
Ústavný súd odmietol vyjadrenia Najvyššieho súdu komentovať. „Ústavnému súdu zatiaľ nebol doručený žiadny podnet na disciplinárne stíhanie ústavných sudcov v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti M. Š., preto sa k nemu v danom okamihu ani nemôžeme vyjadrovať,“ reagovala hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová.
Prípad preverí aj ministerstvo spravodlivosti. „Ministerstvo spravodlivosti preskúma okolnosti tohto prípadu. Ak z prešetrovania vyplynie podozrenie, že došlo k pochybeniu, minister spravodlivosti bude konať podľa zákona,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Jana Zlatohlávková.
Harabin pred časom vyhlásil, že súčasný stav imunity sudcov je dobrý. Návrh zrušiť sudcom trestnoprávnu imunitu tak ako poslancom nepodporuje. Zdôvodnil to tým, že by vznikla možnosť účelových trestných stíhaní, ktorých cieľom by bolo dostať zákonného sudcu od prípadu preč.
Podľa bývalého šéfa vnútra a spravodlivosti Daniela Lipšica, za ktorého ministrovania k zatknutiu „piťovcov“ došlo, pochybiť však mal práve Najvyšší súd. „Pochybil v tom, že sťažnosť špeciálneho prokurátora voči rozhodnutiu o predlžení väzby neposlal na vyjadrenie obvineným,“ povedal.