Kruhové objazdy robia jazdu v meste bezpečnejšou, problémom začína byť, keď ich je na krátkom úseku priveľa. Analytici sa zhodujú, že centrá niektorých miest začínajú rondely doslova zahlcovať. „Kruhové objazdy sa robia aj bez toho, aby sa spravila nejaká analýza z hľadiska dynamiky dopravy. Nikto sa nezamýšľa nad tým, aby spravil štruktúru dopadu projektu na okolité križovatky. Toto momentálne vôbec nie je ani požadované,“ upozorňuje dopravný analytik Jozef Drahovský.
Dodáva, že tento typ križovatky sa nedá používať univerzálne. „Kruhový objazd v princípe zlepšuje prehľadnosť a zvyšuje bezpečnosť, ale nezvyšuje priepustnosť. Nemal by byť na hlavných cestách, kde sa križujú cesty, pretože v tom momente dopravu jednoznačne spomaľuje,“ vraví Drahovský. Problémom je tiež veľa takýchto križovatiek na krátkom úseku.
Ľubomír Palčák, generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline, zvýšený počet „kruháčov“ v mestách spája s výstavbou nákupných stredísk, ktoré sa tlačia do centier. „Pri nich je vždy povinnosť riešiť aj dopravnú situáciu. Toto sa javí ako najvhodnejší a najlacnejší spôsob,“ vysvetľuje. Mestám podľa neho často padne vhod, že súkromníci vystavajú na vlastné náklady križovatky, na ktoré by inak nemali. „Všetky mestá dnes zápasia s nedostatkom financií a nemajú ani na základný chod, nieto ešte aj na riešenie dopravnej infraštruktúry,“ pokračuje.
Stavali sa aj nezmysly
V súčasnosti neexistujú analýzy, ktoré by vyčíslil vplyv zvyšujúceho sa počtu kruhových objazdov na dopravu. Za ich rapídny a nie vždy systematický vzrast môže aj spleť úradov. Každý nový objazd schvaľuje správca cesty. Ten však nie je len jeden, ide o samostatné inštitúcie pre diaľnice, rýchlostné cesty, cesty prvej, druhej či tretej triedy a tiež miestne účelové komunikácie. „Každý si chráni a hodnotí len tú svoju časť. Nemáme však žiadny úrad, ktorý by sa tým zaoberal komplexne. V tom prípade vznikajú aj nezmysly,“ hovorí Drahovský.
Príkladom podľa neho je už neexistujúci kruhový objazd, ktorý pred pár rokmi vznikol pri Ladomerskej Vieske smerom na diaľnicu R1 pri Žiari nad Hronom. Po týždni ho museli zbúrať a cestu vrátiť do pôvodného stavu, keďže nik vopred neskúmal jeho dosah, a tak sa zo všetkých strán začali tvoriť viac ako polhodinové kolóny.
Stáva sa tiež, že objazd nespĺňa ani predpísané normy na najmenší polomer či ďalšie požiadavky. „Vodiči sa síce pokutujú bežne, ale správcovia komunikácií nikdy,“ podotkol Drahovský. Ministerstvo dopravy vlani za nedodržanie noriem pri výstavbe kruhových objazdov na cestách prvej triedy neudelilo ani jedinú pokutu. „V prípade, že by došlo k chybe pri výstavbe, tak by investor alebo správca požadovali od zhotoviteľa jej odstránenie či už okamžite, keď sa zistí, alebo v záručnej lehote,“ odpovedal rezort.
Úrady podľa analytikov tiež nedostatočne kontrolujú kruhové objazdy pri nákupných centrách. Prevádzkovatelia obchodov tvrdia, že to, aký typ križovatky tam bude, nie je v „ich rukách“. „Finálne rozhodnutie o riešení takejto križovatky má vždy v rukách kompetentný orgán v závislosti od triedy cesty,“ reaguje hovorkyňa spoločnosti Kaufland Erika Turček Pfundtnerová. Pripája sa aj Lidl, ktorý uviedol, že zohľadňuje stanoviská Slovenskej správy ciest, obvodného úradu pre cestnú dopravu či okresného dopravného inšpektorátu.
Mestá chcú ešte viac
Mestá sú s okružnými križovatkami spokojné a chcú ich stavať ešte viac. „Vo všetkých prípadoch ide o malé okružné križovatky, na ktorých sa dosiahol sledovaný účel, teda zlepšenie najmä bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,“ povedala Anna Bešinová z Mestského úradu vo Zvolene. Aj keď v porovnaní s Košicami, kde majú tri objazdy, ich tu majú už šesť, chceli by ešte ďalšie. Štyri doterajšie nemuseli financovať, keďže ich postavili súkromníci pri zriaďovaní obchodných centier.
Podobne reagujú aj ďalšie samosprávy. Hovorkyňa michalovského primátora Iveta Palečková hovorí, že mestu sa osvedčilo všetkých sedem objazdov. V Považskej Bystrici vznikla väčšina z piatich objazdov pri výstavbe diaľnice D1. Ich počet v budúcnosti samospráva plánuje zdvojnásobiť, podľa prednostky mestského úradu Tatiany Kozárovej je to v súlade s generelom dopravy v meste. Koľko je na Slovensku kruhových objazdov po nedávnom boome ich výstavby, nevedno. Cestná databanka Slovenskej správy ciest uvádza číslo 128, do ktorého sú však zahrnuté len cesty I., II. a III. triedy a chýbajú miestne komunikácie.
Rozmachom kruhových objazdov sa zaoberá Česko, kde ich je okolo 1 500. Ministerstvo dopravy chce zmeniť zákony a normy tak, aby sa ich výstavba v porovnaní s dneškom obmedzila. Uvažuje sa, že by ich náhradou mohli byť klasické križovatky s inteligentnými semaformi, ktoré vyhodnocujú intenzitu dopravy. Náš minister dopravy Ján Počiatek podobné opatrenia neplánuje. Jeho tlačový odbor v stanovisku uviedol, že stačí regulácia, podľa ktorej kruhové objazdy nevznikajú podľa subjektívneho postoja. „Typ a tvar križovatky sa navrhuje v prvom rade na základe dopravno-inžinierskych výpočtov. Pri každej voľbe druhu križovatky sa navrhnú vždy minimálne dva varianty, z ktorých sa vyberie optimálny variant,“ reagovalo ministerstvo.
Aj v kruhovom objazde platí pravidlo pravej ruky
- Dopravný analytik Jozef Drahovský upozorňuje, že aj keď sú ľudia zvyknutí zastať pred objazdom a dávať prednosť autám, ktoré už v ňom krúžia, pravidlá cestnej premávky hovoria niečo iné. Podľa zákona totiž platí pravidlo pravej ruky, teda, že „vodič vchádzajúci do kruhového objazdu má prednosť v jazde, ak dopravnou značkou nie je ustanovené inak“.
- Aj napriek tejto zásade majú dnes už asi všetky „kruháče“ u nás značku daj prednosť v jazde, ktorá uprednostňuje autá v objazde. Dôvodom je, že objazdy sú u nás malé a rýchlo by sa zapchali. „Je to špecifikum nášho používania legislatívy,“ vraví Drahovský. <info> Smerovka sa používa iba pri výjazde z kruhového objazdu, pri vchádzaní doňho nie.
- Pri viacpruhovom kruhovom objazde platí, že pri preraďovaní sa do iného pruhu je nutné použiť smerovku rovnako, ako na bežnej ceste. Pri výjazde z vnútorného pruhu musí dať vodič prednosť najprv autu jazdiacemu po vonkajšom okruhu, až potom sa môže preradiť do vonkajšieho pruhu a následne vyjsť z objazdu.
- Kruhový objazd pod bratislavským Prístavným mostom je miestom najčastejších nehôd v hlavnom meste. „Vždy sa tam vyskytne chyba v dopravnom značení a vznikajú zbytočne dopravné nehody. Zvislé značenie tu hovorí jedno a vodorovné druhé. Celý tento objazd je naprojektovaný zle,“ vraví Drahovský. Základnou chybou je podľa neho to, že sa tu križuje vetva, ktorá vodičov privádza a tiež vyvádza z objazdu.