Iskry z prechádzajúcich vlakov totiž podľa odborníkov počas horúčav a sucha dokážu bez problémov zapáliť porasty v okolí trate. Aj keď by na týchto miestach vôbec nemali byť, údržba terénu pri koľajniciach je u nás často nedostatočná.
Iskrenie je pritom bežnou súčasťou jazdy vlaku, bez ohľadu na vek či kvalitu koľajníc. „Je spôsobené trením plôch,“ približuje hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko Daniela Detersová s tým, že za to môžu nielen kolesá iskriace pri brzdení, ale aj napájanie hnacích vozňov na elektrickú trakciu. „Preto iskrenie nie je spôsobené stavom tratí, ale druhom, respektíve typom brzdného systému a stavom zberača pre elektrickú trakciu,“ pokračuje Detersová. Iskrenie by podľa jej slov nemalo byť také silné, aby kvôli nemu vznikol požiar. Čo sa teda podpísalo pod požiar na Záhorí, bude podľa hovorkyne Železničnej spoločnosti Slovensko Jany Morháčovej známe až po vyšetrení prípadu na budúci týždeň.
Podľa informácií Pravdy malo problémy spôsobiť nielen iskrenie, ale aj porucha, pre ktorú sa kolesá starších vozňov zadreli a železné oja na nich sa úplne rozžeravili. Nákladný vlak tak postupne rozšíril požiar až na niekoľko kilometrov dlhom úseku medzi Veľkými Levármi, Závodom a Kútmi.
Odborník na dopravu Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného v Žiline hovorí, že práve kvôli spomínaným javom, ktoré nie sú až také zriedkavé, by sa malo myslieť na prevenciu. Tá však u nás často zlyháva. „V súčasnosti sa podceňuje údržba železničného zvršku, teda tej časti, kde je kamenný násyp. V minulosti sa udržiaval tak, že tam nebola žiadna tráva ani nič iné, robili sa postranné pásy okolo tratí a podobne. Teraz sa to robí málo,“ mieni. Či sa na základe udalostí prijmú nejaké nové mimoriadne opatrenia, bude jasné až po skončení vyšetrovania nehody. Detersová dodáva, že Hasičský útvar Železničnej spoločnosti Slovensko má už z dôvodu pretrvávajúcich horúčav vyhlásenú pohotovosť.