Povedal to na brífingu v Bratislave predseda správnej rady združenia Nie ropovodu Miroslav Dragun. Priehrada bude podľa jeho slov atakovať oba vodné zdroje, pričom zdroj Pečniansky les ohrozia samotné plavebné komory. „Podľa informácií, ktoré máme a pochádzajú zo stretnutí napríklad s hydrogeológmi alebo inými odborníkmi, vyzerá to tak, že ministerstvo hospodárstva vytiahlo tému vodného diela práve v lete v čase uhorkovej sezóny, aby zakrylo tému ropovodu Bratislava – Schwechat,“ poznamenal s tým, že je vidieť, že Bratislavčania sa vyjadrujú negatívne aj k vodnému dielu.
Rezort hospodárstva podľa neho argumentuje v tomto projekte zlepšením plavebnej dráhy na Dunaji. No podľa názoru združenia a iných odborníkov zlepšenie plavebnej dráhy nemožno porovnávať s možným rizikom odstavenia dvoch veľkých vodných zdrojov, ktoré zásobujú približne pol milióna obyvateľov Bratislavského kraja.
Vodné dielo Bratislava – Pečniansky les je podľa podpredsedníčky združenia a ekologičky Liliany Rástockej pozostatok komunistickej megalomanskej výstavby z 50. rokov minulého storočia, ktorá nebrala vôbec žiadny ohľad na životné prostredie. „A toho sa držíme dodnes,“ podotkla s tým, že pred 60-timi rokmi Rakúsko tento projekt zastavilo práve pre ekologické riziká. V súčasnosti by výstavba vodného diela viedla k narušeniu ekosystémov a následnému úplnému zániku lužných lesov, mokradí a celých rastlinných a živočíšnych spoločenstiev hlavne v chránených oblastiach Sihoť, Pečniansky les a Karloveské rameno.
„Zaplavením území a zmenou vodného režimu by sa zastavila migrácia vzácneho vodného vtáctva a takisto samotné zahatanie Dunaja by viedlo k ohrozeniu migrácie typických migratórnych rýb, ako je napríklad jeseter,“ priblížila Rástocká. Zároveň dodala, že výstavba môže tiež vyústiť do medzinárodného konfliktu s Rakúskom, ktoré tento projekt výslovne odmieta. „Výstavba by sa týkala aj porušenia ekosystémov na rakúskej strane, pričom sa to môže skončiť aj nemalými sankciami od Európskej komisie za porušenie smerníc o biotopoch a vodách,“ uzavrela Rástocká.
Podľa ministerstva hospodárstva je výstavba vodného diela Bratislava – Pečniansky les vízia z dlhodobého hľadiska, zapracovaná do energetickej politiky na nasledujúce roky. „Materiál bude schvaľovaný na jeseň a doteraz neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky alebo riešenia,“ uviedol hovorca rezortu Stanislav Jurikovič. Po zastavení prípravy na výstavbu spoločného rakúsko-slovenského vodného diela Wolfsthal – Bratislava najmä pre odmietavý prístup rakúskej strany sa Slovensko snaží nájsť adekvátne riešenie, a to umiestnením vodného diela výlučne na slovenskom úseku Dunaja. Vodné dielo je podľa Jurikoviča navrhované umiestniť na úseku Dunaja medzi diaľničným mostom Lafranconi a ostrovom Sihoť, resp. vyústením karloveského ramena Dunaja.
Ide o viacúčelové dielo, slúžiť by malo predovšetkým na celoročné zabezpečenie plavebnej hĺbky, ktorá vyhovuje kritériám medzinárodnej plavebnej cesty ako aj na využitie hydroenergetického potenciálu Dunaja na výrobu elektriny ročne v objeme približne 900 GWh. Termín investície zatiaľ ministerstvo nestanovilo a takisto náklady na stavbu zatiaľ neboli vyčíslené. „Bude to predmetom projektu, ktorý dá vypracovať investor diela,“ dodal hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič. Ministerstvo životného prostredia zatiaľ zámer nepozná, no keď bude nejaký na stole, posúdi vplyv na životné prostredie s prísnym dôrazom na ochranu vodných zdrojov. „Ostrov Sihoť je mimoriadne citlivá oblasť, zásadná pre zásobovanie Bratislavy vodou,“ uviedol na margo výstavby vodného diela hovorca envirorezortu Maroš Stano.