Predkladatelia, poslanci Smeru, právnou normou reagujú na rozdielne interpretácie pri vykladaní terajšieho znenia rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok dnes hovorí iba o tom, že podmienkou na vznik poslaneckého klubu je najmenej osem zákonodarcov. „Nie je však explicitne ustanovené, či sa uvedená podmienka rovnako vyžaduje aj pre funkčnosť a ďalšiu existenciu klubu počas volebného obdobia,“ vysvetľujú zákonodarcovia Smeru.
Poslanec za SaS Martin Poliačik upozornil na český model, kde poslanecký klub, ktorý vznikol z výsledkov volieb, zaniká až vtedy, keď má menej ako troch poslancov. Na vznik klubu pritom v ČR treba desať poslancov. Podľa Poliačika by sa podobná prax mohla zaviesť aj na Slovensku, ak na vznik klubu treba osem poslancov, zanikol by napríklad vtedy, ak by mal menej ako štyroch zákonodarcov. Podľa predkladateľky Jany Laššákovej bude konečná podoba novely predmetom diskusie všetkých parlamentných strán.
Problémy v NR SR vznikali predovšetkým pri rozpade poslaneckých klubov. Keď sa počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 rozpadol poslanecký klub SNS, ústavnoprávny výbor prijal nezáväzné stanovisko, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na jeho existenciu. Vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík napriek tomu poslanecký klub národniarov nerozpustil a do konca volebného obdobia fungoval so siedmimi poslancami. Ešte v roku 2001 bola situácia opačná, aj vtedy po rozpade poslaneckého klubu SNS ústavnoprávny výbor nezáväzne rozhodol, že nielen na vznik, ale aj na celú existenciu klubu treba minimálne osem poslancov. Poslanecký klub SNS vtedy zanikol.
V aktuálnom volebnom období konštatoval predseda parlamentu Pavol Paška, že klub SaS stratil funkčnosť odchodom piatich z 11 poslancov, klub však formálne nezanikol. Sulíkovci doteraz pôsobia pod hlavičkou SaS a figurujú ako klub aj na stránke NR SR, hoci ich zostalo iba šesť. Po novom by klub automaticky zanikol.