Nevyhovel tak požiadavke prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý poslancom navrhoval právnu normu ako celok neschváliť. Poslanci za Smer v právnej norme navrhujú, aby majiteľ mohol z evidencie odhlásiť vozidlo, ktoré fyzicky neexistuje, na základe podaného vysvetlenia a čestného vyhlásenia pre obvodný úrad životného prostredia.
„S opätovným vyraďovaním starých vozidiel z evidencie vozidiel na základe schváleného zákona nemôžem súhlasiť. Ide o plošné riešenie, riešenie bez ustanovenia kritérií na nakladanie (likvidáciu) so starým vozidlom a na vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel a riešenie bez časového obmedzenia,“ odôvodnil prezident svoje rozhodnutie.
Jediným kritériom je, že držiteľ starého vozidla nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje. „Jediným kritériom je teda subjektívne hľadisko,“ argumentuje hlava štátu. Bez akýchkoľvek objektívnych zákonných kritérií sa podľa neho ukladá obvodnému úradu životného prostredia vydať žiadateľovi potvrdenie, že vozidlo na účel jeho vyradenia z evidencie vozidiel neexistuje.
„Tým sa umožňuje fiktívne vykazovanie neexistencie starého vozidla a jeho vyradenie z evidencie vozidiel. Schválený zákon predstavuje riziko uprednostnenia iných hľadísk pred ekologickým riešením autorizovaného spracovania starých vozidiel, je teda rizikom pre ďalšie neúmerné zaťažovanie životného prostredia,“ hovorí hlava štátu.
Prezident sa obáva aj toho, že v skutočnosti staré auto vyradené z evidencie vozidiel na základe schváleného zákona sa bude aj naďalej používať bez technických, emisných a ďalších kontrol, prípadne sa demontuje na neautorizovaných šrotoviskách. Pripomenul, že na riziká spojené so zjednodušením vyraďovania starých vozidiel z evidencie dlhodobo upozorňuje aj Združenie miest a obcí Slovenska. Zdôrazňuje pritom najmä verejný záujem na priaznivom životnom prostredí.
Návrh Jaroslava Bašku a Róberta Puciho k novele reagoval na terajší stav, keď nie je možné staré auto, ktoré už fyzicky neexistuje, vyradiť z evidencie vozidiel, pretože majiteľ nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom. „V súčasnosti podali občania v tejto súvislosti približne 4 500 podnetov na PZ SR, ktoré sa týkali otázky vyradenia neexistujúceho vozidla. Je predpoklad, že existuje oveľa väčšia skupina občanov, ktorí chcú takéto neexistujúce vozidlo vyradiť z evidencie,“ vysvetlili predkladatelia. Majitelia mali najskôr zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu, a to vo výške 50, 100 alebo 150 eur v závislosti od dátumu prvej evidencie tohto vozidla s tým, že čím je staršie, tým menej mali platiť.
„Väčšinou ide o ľudí, ktorí v minulosti zabudli vozidlo odhlásiť alebo prehlásiť na iného majiteľa, vozidlo darovali na súčiastky a podobne. Po rokoch im potom prišiel príkaz od exekútora zaplatiť za neuhradené poistné alebo od obvodného úradu dopravy, že nemali STK,“ vysvetlil Baška. Po uhradení príspevku mal držiteľ dostať možnosť požiadať obvodný úrad životného prostredia o vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla, ktorý potrebuje na jeho vyradenie z evidencie.
Výbor nesúhlasil ani s pripomienkou Gašparoviča k autorskému zákonu
Ústavnoprávny výbor parlamentu nesúhlasil s pripomienkou prezidenta Ivana Gašparoviča k vládnej novele autorského zákona. Gašparovič vrátil právnu normu národnej rade na opätovné prerokovanie. „Podľa môjho názoru ide o neopodstatnenú ochranu, ak podľa schváleného zákona sú noviny ako súborné dielo predmetom autorského práva. Preto považujem doplnenie novín do schváleného zákona za neopodstatnené,“ argumentovala hlava štátu. Poslancom odporúčal, aby noviny ako súborné dielo chránené autorským právom vypustili z textu právnej normy. Výbor to zamietol a plénu odporučil novelu schváliť v pôvodnom znení.
Monitorovacie agentúry sa podľa návrhu vypracovaného rezortom kultúry budú musieť s vydavateľmi novín a časopisov zmluvne dohodnúť, ak budú chcieť časti ich obsahu predávať v podobe monitoru ďalším subjektom. „Úprava nesmeruje proti monitorovacím agentúram alebo akýmkoľvek iným subjektom. Reaguje na prax, že na jednej strane máme tvorcov novín a časopisov, tzv. súborného diela, na druhej strane spoločnosti, ktoré časti novín využívajú a predávajú ich ďalej v zmysle monitoringov,“ vysvetlil pri prijímaní návrhu v parlamente minister kultúry Marek Maďarič.
Ministerstvo kultúry vypracovalo návrh najmä z dôvodu zapracovania smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z 27. septembra 2011 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv do nášho práva. Zároveň doplňuje noviny do výpočtu diel, na ktoré sa ako súborné diela vzťahujú autorské práva.
Prezident Gašparovič naopak upozorňoval, že doplnením slova noviny do súborných diel s autorskou ochranou „dochádza vlastne k autorskoprávnej ochrane práv vydavateľov“. Rizikom úpravy schváleného zákona môže byť aj sťaženie prístupu k informáciám, konštatovala hlava štátu.
Predmetom autorského práva podľa pozmeňujúceho návrhu Jána Senka je aj súborné dielo v akejkoľvek forme vrátane elektronickej formy, zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie, najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava a iná databáza, ak sú výsledkom vlastnej tvorivej činnosti. Pozmeňujúci návrh zároveň negatívne vymedzuje dennú správu. Za dennú správu sa nepovažuje dielo obsahujúce informácie najmä o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.
Smernica predlžuje lehoty ochrany práv výkonného umelca a práv výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu z pôvodných 50 na 70 rokov. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný.