Dve hodiny o SNP nemôžu stačiť

Téme sa nevenuje širšia pozornosť na žiadnom predmete okrem dejepisu. Ten sa k SNP dostáva až v druhom polroku deviateho ročníka, keď sa väčšina žiakov sústreďuje skôr na prijímačky na stredné školy. Vznik a priebeh bojov popisuje učebnica pre základné školy na štyroch dvojstranách aj s cvičeniami a obrázkami. Na ich prebratie majú učitelia jednu či dve vyučovacie hodiny. Aj keď mnohí žiaci sa k téme vrátia neskôr na stredných školách, veľa si z týchto hodín nepamätajú.

Dejepisári sa sťažujú na malý počet hodín, ale aj na nové „reformné“ učebnice. „Sú napísané nezáživným spôsobom a veľmi oficiálne. Je v nich málo faktov a celá téma je poňatá skôr politicky,“ vraví Silvia Foltýnová zo Základnej školy kpt. J. Nálepku v Stupave. Dejepisárka Zuzana Balogová zo ZŠ Dargovských hrdinov v Humennom vraví, že v minulosti sa povstaniu venoval väčší priestor. Doteraz učí túto kapitolu dejín zo starých učebníc ešte zo svojich školských čias, a to aj preto, lebo sa jej zdá lepšie spracovaná. „V nových učebniciach nie je žiadny dôraz na to, aký prínos vlastne malo SNP a čo pre Slovákov znamenalo. Je popísané len politicky a vojensky v takej vete, ktorej ani ja nerozumiem,“ pridáva sa.

Podľa Balogovej žiaci do deviatej triedy často ani nevedia, čo skratka SNP znamená. Kým témy svetových vojen dokážu žiakov zaujať a zapôsobiť na nich, pri národnej histórii toto zanietenie akosi chýba. Málo si prinášajú aj od rodičov či starých rodičov, ktorí im o pozadí štátneho sviatku nehovoria. Pozornosť sa niektorí učitelia snažia vzbudiť zaujímavými príbehmi či pikoškami. Dejepisárka Foltýnová si pomáha zaujímavosťami z internetu či dokumentárnymi filmami. Na vypracovanie zadáva aj rôzne projekty. „Základné údaje musia byť, no treba ich trochu okoreniť. Vždy preto spomínam, ako prebiehalo obsadzovanie Nemcami, spôsob partizánskej činnosti, to, ako povstalci zatarasili tunely pri Kraľovanoch či Strečne, ako postrelili nemeckú misiu v Martine na dvore kasární a podobne,“ vymenúva.

V lepšej pozícii sú školy na strednom Slovensku, ktoré sú najbližšie k centru SNP. Tie hodiny často oživujú výletmi do Banskej Bystrice a Múzea SNP, na čo školy z iných krajov zväčša nemajú priestor. Dejepisárka Gabriela Bradová zo ZŠ Jána Bakossa v Banskej Bystrici hovorí, že túto možnosť využíva každoročne. „Spolupracujem s lektorkou z múzea, ktorá žiakom porozpráva o povstaní trochu viac. Robí to najmä zážitkovou formou, dá im helmu, vyskúšajú si niečo a vtedy ich to zaujíma najviac,“ popisuje.

Riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Viliam Kratochvíl, ktorý kedysi sám učil dejepis a je aj autorom súčasnej učebnice dejepisu, odmieta, že by problémy s vyučovaním o SNP súviseli s učebnicami. Tvrdí, že keby v nich o tom bolo aj niekoľkonásobne viac, výsledok by bol ten istý. „Ide skôr o zvládnutie výučby a metodiky. Učitelia totiž aj sami majú často dešpekt voči novodobej histórii a učia ju neradi,“ myslí si. Podľa neho by sa mal zmeniť skôr prístup učiteľov, ktorí by sa mali snažiť dopĺňať učivo zaujímavosťami a skúsenosťami. K tomu by sa malo pridať aj pôsobenie rodiny, médií či politikov. „Úplne by stačilo, ak by si z hodín o povstaní zapamätal každý deviatak len vetu, že nebyť SNP, boli by sme ako nemecký satelit jeden z porazených štátov v druhej svetovej vojne,“ pokračuje.

Kritiku za zabezpečenie vyučovania témy odmieta aj rezort školstva. Podľa neho sa učebnice venujú dostatočne nielen povstaniu, ale aj súvisiacej problematike slovenského štátu či oslobodzovania. „Nie je v pláne uvedenú tému v učebnici rozširovať. Okrem toho učivo o tomto období sa môže dopĺňať konkrétnymi metodickými modelmi. Realizovať sa to bude aj v rámci pripravovaného Metodického portálu, ktorý bude súčasťou webovej stránky Štátneho pedagogického ústavu,“ reaguje hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Ako dodáva, rezort si vysvetľuje problémy so zlou úrovňou vedomostí mladých tým, že dlhodobo chýbali učebnice dejepisu zamerané na 20. storočie. Prvá z nich sa totiž dostala na školy až v roku 1998.