Zákon by mal ľudí, ktorí nekalú činnosť nahlásia, ochrániť pred výpoveďou a šikanovaním v práci. Peniaze za to, že pomôžu odhaliť zločin, nedostanú.
Ľudia, ktorí dnes upozornia na prešľapy svojich zamestnávateľov, v drvivej väčšine o zamestnanie prídu. Podobným situáciám má predchádzať protikorupčný zákon, ktorý im má zaručiť ochranu pred šikanovaním či zotrvanie v pracovnom pomere. „Ťažisko zákona bude spočívať v tom, že tieto osoby budú chránené. Práve to je nepriama motivácia k tomu, aby korupciu nahlasovali,“ uviedol minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorého rezort sa na príprave zákona spolupodieľa. Podľa právničky Evy Kováčechovej z Via Iuris boli všetci oznamovatelia korupcie, s ktorými prišla do styku, vystavovaní rôznym postihom zo strany zamestnávateľa. „Buď dostanú výpoveď priamo, alebo musia čeliť trestným oznámeniam od zamestnávateľa, že vynášali interné informácie o firme. Také konanie sa často nakoniec otočí proti nim,“ hovorí. Ak chce štát podľa nej dosiahnuť, aby ľudia pred korupciou nezatvárali oči, ich ochrana v zamestnaní je nevyhnutným opatrením.
Kováčechová tvrdí, že ľudia korupciu najčastejšie oznámia najprv na svojom pracovisku. „Buď o nej povedia nadriadenému, alebo pracovníkom z kontrolného oddelenia, ktorí majú na starosti preverovať, či sa s financiami firmy nakladá hospodárne,“ vysvetľuje. Podľa nej sa však niekedy aj pracovníci kontrolných mechanizmov inštitúcií snažia nekalé praktiky kryť, čo situáciu oznamovateľom sťažuje.
Podozrenia z korupcie ľudia dnes nahlasujú polícii osobne, telefonicky aj e-mailom. „Tiež sa stretávame z rôznych dôvodov aj s anonymnými podaniami, no v prípade potreby je neskôr možné podanie doplniť o ďalšie dôležité skutočnosti,“ povedal hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Anonymný oznamovateľ nemôže využiť svoje právo zúčastniť sa na trestnom konaní. Najdôležitejšie informácie o korupcii polícia získava priamo od ľudí, s ktorými komunikuje osobne.
Poslanecké návrhy protikorupčného zákona pred časom predložili do parlamentu aj nezávislý poslanec Daniel Lipšic a Ján Figeľ (KDH). Obaja v nich presadzovali, aby ľudí k oznamovaniu korupčného správania motivovali aj peňažné odmeny. Vládny návrh však s týmto opatrením neráta, napriek tomu, že v zahraniční sa osvedčilo.
Podľa Boreca sú finančné odmeny v rozpore s Trestným zákonom. „U nás funguje systém povinného ohlasovania korupcie a ten, kto ju neoznámi, je trestne stíhaný,“ vysvetľuje. Podľa neho je preto nezmysel platiť niekomu za to, že si splní svoju povinnosť a nespácha trestný čin. Trestná právnička Margita Prokeinová upozorňuje, že vidina peňažnej odmeny by mohla spôsobiť, že ľudia by zákon zneužívali. „Asi by to nebolo vhodné riešenie. Odmeňovanie by bolo na jednej strane motivujúce, no zasa je to aj dobré lákadlo a ľudia by ho mohli zneužívať,“ tvrdí. Minister vnútra Robert Kaliňák úplne nevylučuje, že by tí, ktorí upozornia na korupciu, mohli byť finančne ocenení v mimoriadnych prípadoch, keď štát vďaka nim ušetrí väčšiu sumu. „V prípade nejakej reálnej hospodárskej úspory môže dostať odmenu ako formu poďakovania, ale nie motivácie,“ uviedol. Podľa neho ak človek oznámi úmysel, teda že niekto chce trestný čin spáchať, ide o fiktívnu úsporu, a vtedy sa o odmene nedá uvažovať.
Protikorupčný zákon je už vo finálnej podobe. Spoločne ho pripravovala komisia rezortov vnútra, spravodlivosti, práce, kultúry a mimovládnych organizácií. Predložiť na rokovanie vlády by ho chceli už na jeseň tohto roku. Minister vnútra dodal, že ochrana oznamovateľov sa nebude týkať len korupčného správania, ale aj ďalších nekalých činností, o ktorých sa stále diskutuje.
Ako môže dnes občan oznámiť podozrenie z korupčného správania
Na ktoromkoľvek útvare polície, pričom tak môže urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami, musia byť však podpísané so zaručeným elektronickým podpisom. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní. Oznámiť korupciu je tiež možné prostredníctvom telefónneho záznamníka na čísle 09610 51480 alebo faxom na čísle 09610 59167, alebo e-mailom na adresu korupcia@minv.sk. Korupciu môže občan nahlásiť aj na Úrade vlády na telefónnych číslach 02/572 95 589 a 02/572 95 544 alebo e-mailom bpk@vlada.gov.sk Zdroj: Prezídium Policajného zboru SR
Advokát: Veľké očakávania nemám
Advokát Ondrej Mularčík hovorí, že len samotný zákon o ochrane oznamovateľov korupcie pred šikovaním alebo prepustením z práce nevyrieši nič. Podľa neho je to aj otázka výchovy a odvahy ľudí. Pomôže takýto zákon účinne v boji proti korupcii?
Ak je takýto úmysel, tak asi sa počíta s tým, že pomôže. Záleží, ako sa bude takýto zákon aplikovať a ako bude prepojený s Trestným zákonom a Trestným poriadkom. Máme veľa zákonov, napríklad o preukazovaní pôvodu majetku, ale nefunguje v praxi. Sám zákon nevyrieši nič. Je to otázka spoločenskej výchovy a odvahy ľudí. Veľké očakávania s týmto zákonom nemám.
Stávalo sa, že kto na korupciu upozornil, napokon sa to otočilo proti nemu a bol dokonca aj stíhaný. Budú ľudia odvážnejší pri oznamovaní korupcie, ak budú mať záruku ochrany?
Aj keď bude človek chránený zákonnými prostriedkami, tak zlý dojem zostane. Zákonná ochrana nezaručuje, že na takého človeka sa nebude aj tak v istom zmysle pozerať cez prsty. Darmo ho ochránime, že ho nemôžu vyhodiť zo zamestnania, ak sa ľudia k oznamovateľovi začnú správať inak.
Pomohla by finančná odmena pre oznamovateľa s tým, že by sa poskytovala až po právoplatnom rozhodnutí súdu?
Ak by to bolo v takej väzbe, možno by to bolo v poriadku. Bolo by vhodné sa pozrieť do zahraničia, ako majú túto oblasť upravenú.
Napríklad v USA z odhalenej sumy isté percento dostane oznamovateľ.
U nás, v kontinentálnom práve som sa nestretol s takýmito prostriedkami.
Trestný zákon hovorí o tom, že ak sa dozviem o trestnom čine a neoznámim ho, sám sa dopúšťam trestného činu. Napriek tomu ľudia majú obavu oznamovať trestný čin korupcie. Čím je to dané?
U nás vládne tzv. právne bezvedomie. Ľudia nemajú dosť právneho vedomia. Najradšej sú, keď neprídu do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Stačí sa pozrieť do pojednávacích miestností na súdoch, ľudia majú obrovský rešpekt pred týmito orgánmi. Už len keď sú ako svedkovia predvolávaní, sú z toho nervózni. V prvom rade by musela byť výchova v spoločnosti vyššia a už od detstva by ľudia mali byť vedení k tomu, aby oznamovali protiprávne javy. (su)
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.