Zatiaľ sa počíta s tým, že firmy by mali byť trestané za daňové úniky, korupciu alebo pranie špinavých peňazí vysokými pokutami alebo aj zlikvidovaním spoločnosti. Zákon pripravuje ministerstvo spravodlivosti, bližšie podrobnosti nezverejnilo. Na jeho prijatie tlačí organizácia OECD, ktorá hrozí, že ak sa tak nestane, čaká Slovensko medzinárodná hanba – vylúčenie našej krajiny z medzinárodnej komisie OECD pre úplatkárstvo.
Dnes je možné postihovať firmu napríklad zhabaním peňazí alebo majetku iba vtedy, ak sa dokáže, že trestný čin spáchalo jej vedenie. Trestne stíhaná je len fyzická osoba, právnickej osobe súd ukladá iba finančné sankcie. Možnosť zhabať firme aspoň peňažnú sumu či majetok, ktorá platí od roku 2010, súdy ani raz nevyužili. Nový zákon, ktorý by mal byť hotový do konca tohto roka, by to mal zmeniť. Priame stíhanie firiem bude podľa neho možné bez ohľadu na dokázanie viny ich štatutárov.
„V prvom rade nám ide o účinný boj proti množstvu trestných činov, napríklad v oblasti daní, korupcie, obchodovania s ľuďmi či prania špinavých peňazí,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Druhy trestov sa budú firmám ukladať podľa previnenia. „Pôjde napríklad o finančné sankcie, zákaz uchádzať sa o verejné zákazky alebo aj likvidáciu obchodnej spoločnosti,“ spresňuje poradkyňa šéfa rezortu spravodlivosti pre trestné právo Lucia Kurilovská. Likvidácia spoločnosti je podľa nej tým najprísnejším trestom, pretože vtedy dochádza k jej vymazaniu z obchodného registra.
Podľa trestného právnika Jozefa Medelského sa zmena dotkne aj firiem, ktoré páchajú ekologickú kriminalitu. „Sú známe prípady, keď rôzne spoločnosti vypúšťali do Dunaja chemické látky a nijako neutrpeli, lebo hľadanie konkrétneho vinníka je tu na dlhé lakte. A keď nie je vinník, nie je koho obviniť,“ vysvetľuje. Prísne tresty či dokonca likvidácia podľa Medelského prinesú zlepšenie podnikateľského prostredia. Upozorňuje však, že úspech zákona v praxi bude závisieť od toho, ako sa k nemu postavia sudcovia.
„V prípade obvinenia holdingových spoločností, ktoré majú pobočky po celom svete, môže totiž dokazovane a vypočúvanie trvať oveľa dlhšie v porovnaní s procesom voči fyzickej osobe,“ vysvetlil právnik a dodal, že všetko bude závisieť od vôle sudcov dopátrať sa pravdy.
Riaditeľ Expertízneho a edukačného inštitútu Ivan Haluška tvrdí, že pri vyšetrovaní firemnej ekonomickej kriminality ťažkosti nenastanú. „Už teraz v našich znaleckých posudkoch najprv analyzujeme konanie firmy a až z toho vychádza posúdenie konania jej stíhaných pracovníkov,“ povedal Haluška. Proces dokazovania trestnej činnosti pri firme by mal byť rovnaký ako pri fyzických osobách. Znalecké posudky podľa Halušku umožnia vyšetrovateľom dopracovať sa k dôkazom pre obvinenie alebo zastavanie stíhania firmy a pomôžu tak v boji proti korupcii.
Podnikatelia si myslia, že by nebolo dobré, ak by za akýkoľvek trestný čin, ktorý spácha zamestnanec, bola trestaná celá firma. „Ministerstvo však plánuje presne definovať trestné činy, za ktoré bude môcť byť firma potrestaná. Má ísť o veľmi závažné činy ako obchodovanie s ľuďmi, falšovanie peňazí alebo obchodovanie s drogami,“ vymenúva riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina. Férový podnikateľ sa podľa neho nemá čoho báť.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení upozorňuje, že na zmenu môžu doplatiť nevinní zamestnanci. „Na nezodpovedné konanie konkrétneho zamestnanca môže doplatiť pri jej zrušení celá spoločnosť, teda všetci zamestnanci, a poškodení budú aj vlastníci,“ hovorí prezident Rastislav Machunka. Asociácia preto požaduje individuálnu zodpovednosť nielen pri spáchaní trestného činu korupcie, ale aj ďalších.