Rezort diplomacie, ako aj premiér Robert Fico nechcú v tejto chvíli viac hovoriť. Odvolávajú sa len na informácie, ktoré poskytli cez víkend, keď predstavili šiestich slovenských občanov, ktorých Teherán prepustil po viac ako troch mesiacoch. Tamojší režim ich podozrieval zo špionáže. Skupina ôsmich paraglajderov si zvolila Irán pre dobré podmienky na tento šport.
„Vzhľadom na skutočnosť, že naši dvaja občania zostávajú naďalej zadržiavaní v Iráne, nebudeme poskytovať žiadne ďalšie informácie nad rámec toho, čo odznelo na tlačovej konferencii v nedeľu,“ uviedol včera hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel.
V iránskom väzení sú stále Marek Stolarčík a Pavol Šeliga. Zatiaľ je nejasné, prečo takto tamojšie úrady rozhodli. Mohlo by to súvisieť aj s tým, že jeden z nich je odborníkom na navigačnú techniku a druhý jadrový fyzik. Premiér Fico len vyhlásil, že iránske orgány potrebujú preveriť niektoré ďalšie podozrenia.
Prepustení paraglajderi tvrdia, že rešpektovali zákaz nefotografovať pod hranicou 2 300 metrov. Potvrdili, že mali dvojpásmové vysielačky, ale pásmo, ktoré je v Iráne zakázané, nepoužili. Priateľka jedného z prepustených paraglajderov, ktorá Pravde poskytla informácie len pod podmienkou, že nebude menovaná, tvrdí, že nikto zo skupiny nepozná dôvod, prečo v Iráne zostali práve Šeliga so Stolarčíkom.
„Všetci nad tým rozmýšľali už aj vo väzení, keď sa dozvedeli, že tam dvaja z nich zostávajú. Na nič však neprišli. Obaja to ťažko znášali a určite aj ťažko znášajú. Veď vôbec netušia, ako dlho ešte potrvá, kým sa vôbec dostanú domov," hovorí. Vylučuje však, že jedným z možných dôvodov by mohla byť americká pečiatka v Šeligovom pase. Potvrdila len, že vyštudoval jadrové inžinierstvo, v USA však podľa nej nikdy nebol.
„Áno, išlo len o to, že mali dvojpásmové vysielačky, nič iné v tom netreba hľadať. Žiadne nepovolené fotografovanie alebo niečo podobné,“ dodala partnerka prepusteného Slováka… Jej partner podľa nej nemá a ani nebude mať záujem sa k ničomu ohľadom prípadu vyjadrovať. V čase návštevy redaktora denníka Pravda vraj nebol doma. Paraglajderi sa poďakovali predstaviteľom SR za úsilie, ktoré viedlo k ich prepusteniu. Na tlačovej besede to však verejne neurobili. Rezort diplomacie nechce prezradiť, aké skutočnosti prispeli k prepusteniu Slovákov.
Premiér Fico len vylúčil, že by iránska strana vzniesla finančné nároky. Utajené tiež zostáva, koľko ľudí z rezortu diplomacie a Slovenskej informačnej služby (SIS) pracuje v tíme, ktorý sa zaoberá oslobodením paraglajderov, ako aj výška nákladov, ktoré sú s tým spojené.
SIS nechcela komentovať svoj podiel na prepustení Slovákov. Podľa jej hovorcu Branislava Zvaru nebude špecifikovať jednotlivé kroky. „Dôležité je utajiť všetky postupy a realizované kroky. Zverejňovanie rôznych špekulácií alebo ničím nepodložených senzácií dokáže rokovania v takýchto prípadoch nielen skomplikovať, ale až úplne zmariť,“ uviedla v stanovisku tajná služba. <pe> Exminister zahraničných vecí Ján Kubiš označil oslobodenie šiestich paraglajderov za úspech slovenskej diplomacie. „Istotne to bola namáhavá úloha. Je to výsledok nástojčivosti ministra Miroslava Lajčáka a tímu okolo neho, pričom zároveň treba oceniť konštruktívny prístup Iránu,“ poznamenal pre Pravdu.
Pod prepustenie sa mohol podpísať aj záujem Iránu o zlepšenie vzťahov so Západom, domnieva sa vysokopostavený diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. „Nové iránske vedenie vysiela signály v tomto smere. Do tejto politiky zapadá to, že umožnilo šiestim Slovákom vrátiť sa do vlasti,“ povedal. Diplomat sa domnieva, že vážne neporušili iránske zákony, lebo v opačnom prípade by ich v Teheráne asi postavili pred súd bez ohľadu na snahu znížiť napätie so západnými štátmi.
Slovenské úrady sa dozvedeli o zadržaní paraglajderov 22. mája tohto roku, ale o prípade neinformovali verejnosť. Rezort diplomacie zjavne v snahe predísť novým podobným problémom v rovnaký deň vydal upozornenie, v ktorom varoval pred možnými nepokojmi v súvislosti s júnovými prezidentskými voľbami v Iráne a odporúčal necestovať, ak to nie je nevyhnutné. Upozornil aj na to, že pri špecifických prístrojoch a zariadeniach, akým mohla byť aj kamera pre extrémne športy, treba preveriť aj to, či na ich dovoz netreba povolenie.
Samson: Dá sa rátať s tým, že Irán prepustí aj ďalších
Bezpečnostný analytik Ivo Samson sa nazdáva, že prepustenie dvoch zadržiavaných Slovákov v Iráne by mohlo byť otázkou dní či týždňov. Pochybuje, že by Irán voči nim vzniesol také obvinenie, ktoré by išlo pred iránsky súd.
Je prepustenie šiestich slovenských občanov po viac ako troch mesiacoch úspech našej diplomacie?
Jednoznačne áno. Prebiehali intenzívne rokovania, ktoré boli uľahčené aj vďaka tomu, že obidve krajiny majú diplomatické vzťahy, čo vždy zjednodušuje situáciu. Vzhľadom na závažnosť obvinenia zo špionáže, ktorú Irán vzniesol, dosiahnuť prepustenie takýchto ľudí po troch mesiacoch je celkom slušná práca zo strany diplomacie.
Čo sa deje pri takýchto rokovaniach?
Často dochádza k tomu, že druhá strana trvá na tom, aby prvá strana pripustila, že sa dopustila niečoho nesprávneho. Iránčania často v minulosti trvali na tom, aby sa zadržaní priznali k špionáži a potom ich akoby gestom dobrej vôle prepustili. Či k tomuto došlo, zatiaľ nie je zrejmé. Pri rokovaniach ide o to, aby jedna strana presvedčila druhú, že je v záujme dobrých vzťahov týchto ľudí prepustiť. Slovenská strana pravdepodobne argumentovala, že obvinenia zo špionáže sú nepravdivé. Ak by na iránskej strane došlo k tomu, že by sa potvrdili skutočne špionážne úmysly zahraničných príslušníkov, tak by im nepomohla ani sebakritika a zrejme by boli postavení pred súd, kde sú za špionáž veľmi drastické tresty.
Premiér Robert Fico osobitne ďakoval SIS, ktorá bola tiež zapojená do pracovného tímu, ktorý usiloval o prepustenie. Akú úlohu mohla SIS plniť?
SIS je tajná služba a aj jej úlohy sú tajné. Myslím si, že tie drôtiky, ktoré vedú tajnými kanálmi, vedú aj do Iránu a je to práve tá diplomacia, ktorá je skrytá. SIS sa mohla pričiniť o to, že pomáhala pri kontaktoch medzi slovenskou a iránskou stranou. Prípadne, a to je môj dohad, že mohla zapojiť aj iné spravodajské služby, ktoré sa vyslovili v prospech zadržaných.
Premiér tiež povedal, že neboli zo strany Iránu vznesené žiadne finančné nároky. Mohli byť vznesené nejaké iné, politické či diplomatické?
Myslím si, že formálne nie, to sa ani nerobí. A finančné nároky určite nie, to by išlo o výkupné. Domnievam sa, že Slovensko tým, že sa muselo dožadovať láskavosti prepustiť jeho občanov, tak sa v takýchto prípadoch predpokladá, že bude ústretovejšie voči Iránu na rôznych medzinárodných poliach, na pôde medzinárodných organizácií, pretože Irán má problémy so svojou zahraničnou politikou a jadrovým programom. Môže sa očakávať, aj keď pochybujem, že to takto bolo, že takáto krajina bude kvitovať iránsky krok tým, že nebude medzi jastrabmi zoči-voči Iránu.
V Iráne ešte zostávajú dvaja Slováci. Je možné, že aj ich prepustia?
S tým sa dá rátať. Jedine, že by im dokázali, že vykonávali špionážnu činnosť. Ale nedomnievam sa, že by takéto dôkazy existovali, alebo ich Irán vyfabrikoval. Ide skôr o to, aby Irán poukázal na to, že tento prípad dôsledne vyšetruje. Prepustenie je asi otázkou dní, týždňov. Pochybujem, že by Irán vzniesol také obvinenie, ktoré by išlo pred iránsky súd.
Do Iránu poslalo Slovensko vládny letecký špeciál. Je to výraz starosti o našich občanov a prejav rýchleho konania?
Títo ľudia boli zatknutí ako slovenskí občania a sedeli v iránskom väzení. Štát za nich na diplomatickom poli bojoval, zasluhujú si ochranu SR. Koniec koncov to majú v pase. Je to štandardný postup. Keby ich slovenská ambasáda posadila do komerčného lietadla, tak by to bolo nezdvorilé vzhľadom na to, čo títo ľudia, zrejme nevinne, skúsili.
(su)