Právnici, ale aj odborníci na ľudské a menšinové práva pred takýmito výzvami varujú. V čase, keď prebieha verejná diskusia o tom, ako zabrániť diskriminácii akýchkoľvek menšín vrátane sexuálnych, a o zvýšení tolerancie v spoločnosti, sa obávajú nástupu novej homofóbie.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Iniciátormi výzvy sú dvaja novinári, ktorí tvrdia, že sú proti diskriminácii a ide im len o to, aby politici neboli vydierateľní cez svoju sexuálnu orientáciu. Jeden z iniciátorov Martin Daňo sa bráni tým, že výzvou nevydierajú ani nezastrašujú. „Pred zverejnením máme záujem sa s dotyčnými stretnúť. Ak však ich politické rozhodovanie bolo ovplyvnené ich orientáciou, alebo by páchali trestnú činnosť, či poškodzovali verejný záujem, napriek nesúhlasu nemáme dôvod to nezverejniť,“ povedal.
Právnici a ľudskoprávni experti však krútia hlavou a hovoria dokonca o vydieraní. Odborník na ústavné právo Marián Giba tvrdí, že prezrádzať sexuálnu orientáciu na verejne činnú osobu je zásahom do ľudských práv. „Aj keď Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že verejne činné osoby musia zniesť vyššiu mieru zásahu do svojho súkromia, neviem, či existujú rozhodnutia týkajúce sa sexuálnej orientácie,“ uviedol Giba.
Prečítajte si komentár Hany Fábry Fackovacia listina
Podľa advokáta Jána Gerega môže mať takéto vydieranie trestnoprávne dôsledky. „Ak sa preukáže, že to nie je pravda, môže mať zverejnenie sexuálnej orientácie vážne následky. V tom prípade je to trestný čin ohovárania,“ reagoval známy advokát. Podľa neho je otázne aj to, či to už nie je zásah do občianskych práv zverejňovať údaje o sexuálnej orientácii.
Sociologička Sylvia Porubänová sa obáva, že vydieranie politikov sa môže časom rozšíriť aj na ďalšie skupiny ľudí. „Čo ak neskôr prídu s tým, že zverejnia všetkých homosexuálov z akademickej či mediálnej sféry? Ide o výsostne intímnu záležitosť a nikto nemôže človeka, ani verejného činiteľa, nútiť k tomu, aby priznal svoju orientáciu,“ vysvetľuje. Zastrašovanie a vydieranie môže podľa nej spôsobiť, že ľudia do budúcnosti stratia odvahu hlásiť sa k inej orientácii.
Martin Macko z Iniciatívy Inakosť je presvedčený, že násilný zásah do súkromia a vydieranie homosexuálov môžu priniesť viac škody ako úžitku pre celú komunitu. „Na Slovensku je miera akceptácie homosexuálov veľmi nízka a ľuďom zverejnenie orientácie často spôsobuje problémy. Okrem toho, ako chcú novinári dokazovať inú orientáciu politikov? Zverejňovanie súkromných fotiek je predsa protizákonné,“ tvrdí. Podľa Macka to môže ďalších homosexuálov odradiť aj od uchádzania sa o verejné funkcie.
Aj Romana Schlesinger, organizátorka Dúhového pochodu, si myslí, že je na každom človeku, či orientáciu zverejní, alebo nie. „Je na uvážení a slobodnej voľbe každého sa rozhodnúť, či sa k nej prizná, alebo nie. Nútiť ho k tomu určite nie je správna cesta,“ hovorí.
Politici, ktorých Pravda oslovila, zostali zaskočení iniciatívou zverejniť mená verejne činných ľudí s homosexuálnou orientáciou proti ich vôli. Poslanec Smeru Róbert Madej povedal, že každého právo je byť nediskriminovaný pre sexuálnu orientáciu, čo vyplýva z ústavy aj antidiskriminačného zákona. „Myslel som si, že slovenská spoločnosť je dostatočne vyspelá na to, aby nerobila hon na čarodejnice voči ľuďom, ktorí sú odlišní ako väčšina, ale poctivo platia dane, sú stabilnou súčasťou našej spoločnosti a správajú sa slušne,“ usúdil Madej.
Poslanec SDKÚ Ivan Štefanec zdôraznil, že žijeme v demokratickej krajine, kde každý občan má právo na svoje vyznanie a je na ňom, k čomu sa prihlási. „Nemyslím si, že je dobré niekoho nútiť k nejakému prejavu vyznania, pretože je to jeho slobodná vôľa. Nepodporujem žiadne takéto nútené aktivity,“ poznamenal Štefanec.
Len pred časom parlament schválil novelu Trestného zákona, ktorá má homosexuálom zaručiť väčšiu ochranu. V zákone pribudol osobitý motív činu spáchaného z nenávisti pre sexuálnu orientáciu, kde páchateľovi hrozí prísnejší trest. Minister spravodlivosti Tomáš Borec tým reagoval na diskrimináciu homosexuálov a útoky, ktorým sú často vystavovaní.
Odloženie dokumentu?
Na mimoriadnom zasadnutí ľudskoprávnej rady, ktorá pripravuje Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv, v stredu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vyhlásil, že predloženie dokumentu do vlády sa oddiali. Dôvodom sú najmä odmietavé reakcie kresťanských inštitúcií, ktorým sa nepozdáva, že v dokumente budú zahrnuté aj práva homosexuálov. Lajčák chce o tom viesť celonárodnú diskusiu. Dokument o ľudských právach mal byť pôvodne hotový už na konci septembra, jeho dokončenie je teraz naplánované do júna budúceho roku.