Civilizačné choroby trápia už deti, môžu za to rodičia

Foto: SHUTTERSTOCK

obezita, deti, civilizačné choroby Ilustračné foto

Denník Pravda v spolupráci s lekármi zostavil rebríček chorôb pre rôzne vekové kategórie. U detí prevláda obezita, s vekom pribúdajú ťažkosti s vysokým tlakom, dýchacími cestami a srdcom. Tento nebezpečný trend môžu zvrátiť samotní ľudia, pomôcť by mal však aj štát.

Z roka na rok pribúda detí s nadváhou, alergiami, ale aj psychickými chorobami. V strednom veku stúpajú počty ľudí s vysokým krvným tlakom a starobu ľudia prežívajú s chorobami srdca, cukrovkou a jej komplikáciami, často odkázaní aj na pomoc druhých.

Tieto choroby sa umiestnili na prvých priečkach rebríčkov diagnóz. Denník Pravda ich zostavil spolu s lekármi pre štyri vekové kategórie. Ku každej skupine zaradil päť chorôb, ktoré sa v nej vyskytujú najčastejšie. Z rebríčkov vyplýva jedna zaujímavosť, vo všetkých skupinách sa na druhom mieste zhodne umiestnili problémy s pohybovým aparátom a kĺbmi.

K zostaveniu poradia chorôb nás inšpirovali štatistické výsledky, ktoré obsahuje Národný program aktívneho starnutia. Podľa nich viac ako polovica ľudí nad 15 rokov má chronické ochorenia, ktoré pretrvávajú šesť mesiacov a dlhšie. Vo veku 45 – 59 rokov s chronickým ochorením zápasí takmer 68 percent ľudí a vo vekovej skupine 60 – 74 rokov to už je 90 percent. Nad 75 rokov už dlhotrvajúce zdravotné problémy uvádza viac ako 96 percent ľudí. Vďaka modernej liečbe sa Slováci síce dožívajú vysokého veku, muži v priemere 72 rokov a ženy 79, starnú však so zhoršujúcim sa zdravím. Národný program vychádzal z výsledkov prvého a doteraz jediného výberového zisťovania o zdraví obyvateľstva, ktoré robil Štatistický úrad.

Tridsiatnici majú problém s chrbticou a platničkami

Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo pre deti a dorast Martin Olej upozorňuje, že za posledných desať rokov výrazne pribudlo detí s nadváhou či alergiami. „Deti majú málo pohybu, sú obézne, narastajú tak aj choroby pohybového aparátu, majú málo svalovej hmoty, čo sa prejavuje zlým držaním tela a pokrivenou chrbticou,“ tvrdí Olej.

Deti sú podľa neho menej výkonné a keď organizmus trpí nejakým nedostatkom, je náchylný na infekčné choroby, výsledkom čoho je nárast alergií. Chýba im tiež vytrvalosť, cieľavedomosť, sú málo pripravené na život, zvyšuje sa na ne tlak zo školy či rodičov, a preto stúpajú aj psychické problémy.

Do budúcnosti by tento stav podľa Oleja mohla zlepšiť zmena životného štýlu, ale samotné zdravotníctvo na to nestačí. Zmeny životného štýlu dospelí nechcú akceptovať, nieto ešte deti, preto je, čo sa týka zlepšenia stavu, pomerne skeptický.

Nedostatočné držanie tela možno podľa ortopédov považovať za začiatok degenerovania chrbtice, väzív a svalov. V dospelosti sa to prejavuje bolesťami chrbta či kĺbov. „Už tridsiatnici majú problémy s platničkami,“ konštatuje ortopéd Jozef Vojtaššák.

Nelichotivé čísla chorobnosti Slovákov vysvetľuje hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu a hlavný koordinátor Národného programu prevencie ochorení srdca Gabriel Kamenský tým, že u nás klesá počet osôb, ktoré aktívne cvičia a pravidelne sa hýbu. „Naopak, stúpa obezita, nadváha, následne diabetes, hypertenzia, dyslipidémia (cholesterol). Fajčenie klesá iba veľmi málo a problémom je aj sedavý spôsob zamestnania,“ konštatuje Kamenský.

Kým v minulosti bola hypertenzia chorobou starších ľudí, dnes postihuje čoraz viac mladšie vekové skupiny. Pritom vysoký krvný tlak je najčastejšou príčinou infarktu, mozgových príhod, poškodení srdca, mozgu alebo obličiek.

Ak má štyridsiatnik vysoký krvný tlak a zanedbá liečbu a odporúčania lekárov, je viac ako isté, že v päťdesiatke a neskôr sa bude liečiť na ischemickú chorobou srdca alebo iné kardiovaskulárne ochorenie.

Ľudí treba vzdelávať a motivovať

To, že sa ľudia málo hýbu a prejedajú sa, považuje Kamenský za veľkú hrozbu. Myslí si, že všetko je to o vzdelaní občanov, pretože nezdravý životný štýl nebolí. „Štát by mal viac používať motivačné nástroje, ako zlepšiť zdravotný štýl obyvateľov, ako ich motivovať k prevencii, k zdravej strave, nefajčeniu,“ konštatuje Kamenský a dodáva, že hoci už vláda realizovala prvý Národný program prevencie kardiovaskulárnych ochorení, mohla by urobiť podstatne viac.

Napríklad v Holandsku podľa Kamenského fungujú bonusy za účasť na pravidelných preventívnych prehliadkach a pri dobrých výsledkoch sú ešte vyššie. „Vo Švajčiarsku, ak nepríde pacient na objednané vyšetrenie bez ospravedlnenia vopred, dostáva pokutu od zdravotnej poisťovne,“ konštatuje. Rovnako aj peniaze na vzdelávacie a preventívne programy vo vyspelých krajinách dávajú zdravotné poisťovne a štát.

Zuzana Čižmáriková z ministerstva zdravotníctva uvádza, že ministerstvo garantuje niekoľko preventívnych programov zameraných na prevenciu a včasnú diagnostiku kardiovaskulárnych ochorení a na podporu duševného zdravia. Zastrešujú ich úrady verejného zdravotníctva. „Pri všetkých 36 regionálnych úradoch verejného zdravotníctva sú zriadené poradne zdravia, ktorých cieľom je zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva,“ tvrdí Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva.