V stratégii nechcú homosexuálov, preto sa jej prijatie odsúva

09.09.2013 13:00
úrad vlády, výbor, lajčák
Prijatiu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv musí podľa šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka predchádzať celospoločenská diskusia. Autor: ,

Nedostatok tolerancie, predsudky a neschopnosť akceptovať odlišnosť. Práve tie stoja za oddialením prijatia významného dokumentu, ktorým chce štát chrániť a podporovať ľudské práva.

Odmietavé reakcie katolíckych biskupov a kresťanských mimovládnych organizácií proti začleneniu práv homosexuálov do dokumentu, prinútili ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka presunúť pôvodný termín jeho predloženia na rokovanie vlády z tohto septembra až na jún budúceho roka. Sociológovia a ľudskoprávni experti však upozorňujú, že katolícka cirkev rozdúchavaním nenávisti proti LGBTI komunite odpútava najmä pozornosť od vlastných káuz.

Prípravou Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv je poverený tím, ktorý spadá pod šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka. V posledných mesiacoch sa však na neho spustila lavína útočných e-mailov a listov, kde ho aktivisti vyzývali, aby v stratégii nedostali homosexuáli priestor. Na minulotýždňovom mimoriadnom zasadnutí ľudskoprávnej rady preto vyhlásil, že prijatiu dokumentu musí najprv predchádzať celospoločenská diskusia.

Lajčák priznáva, že oddialenie dokumentu spôsobila mimoriadne emotívna reakcia verejnosti. „Preto je potrebná diskusia, kde sa pokúsime nastoliť zmierlivý tón a hľadať prieniky prijateľné pre väčšinu. Netreba však zabúdať na to, že sme súčasťou európskej kultúry, kde sa tolerujú aj práva toho druhého,“ uviedol na zasadnutí rady. Dať priestor na vyjadrenie názorov širokého spektra ľudí je podľa Lajčáka dôležitejšie, ako urýchlene prijať dokument bez diskusie. Toto rozhodnutie ministra môže podľa odborníkov na ľudské práva stratégii len pomôcť. Neobávajú sa ani toho, že práva homosexuálov by z konečnej verzie mohli vypadnúť. Podľa Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv je celospoločenská diskusia vždy vítaná, ale podľa neho sa náboženské organizácie ozvali až o päť minút 12. „Mali možnosť sa k dokumentu vyjadriť už oveľa skôr a je škoda, že tak neurobili. Zastupujú však určité spektrum ľudí a majú právo sa slobodne vyjadrovať,“ hovorí. Diskusia podľa neho určite neohrozí práva homosexuálov, pretože náš štát je viazaný medzinárodnými dohodami o ochrane ľudských práv. Keď diskusia prebehne, podľa neho už nikto nebude môcť obsah dokumentu spochybniť.

Martin Macko z Iniciatívy Inakosť nad nenávistnými útokmi krúti hlavou. „Napriek oficiálnemu odmietnutiu diskriminácie LGBTI ľudí zo strany Svätej stolice, trvajú na vypustení každej zmienky o homosexuáloch bez návrhov na zlepšenie ich situácie,“ tvrdí. Aj on upozorňuje, že práva tejto menšiny už chránia medzinárodné záväzky štátu. Diskusiu tiež víta, pretože môže poskytnúť priestor na návrhy, ako zlepšiť situáciu homosexuálov, ktorá je podľa viacerých výskumov najhoršia v strednej Európe.

Pápež František sa pritom pred časom vyjadril na adresu homosexuálov veľmi ústretovo. Vyhlásil, že nemá právo súdiť niekoho pre inú sexuálnu orientáciu a gejovia by podľa neho nemali byť odsúvaní na okraj spoločnosti.

Ľudskoprávni experti však upozorňujú na závažnejšiu vec, ktorá sa skrýva za snahou vypustiť práva menšiny z dokumentu. Nenávistnou kampaňou sa má podľa nich katolícka cirkev snažiť odpútať pozornosť od vlastných problémov. Podľa Weisenbachera je totiž téma práv LGBTI komunity jedinou, vďaka ktorej cirkev ešte dokáže strhnúť davy. „Už dlhšie rezonuje kauza okolo odvolaného arcibiskupa Bezáka či podozrenia z prania špinavých peňazí jeho predchodcu Sokola a ľudia chcú počuť odpovede,“ tvrdí. Keďže ich cirkev buď nemá, alebo sa odpovedať bojí, podľa neho odvádza pozornosť veriacich iným smerom.

Strach katolíckych biskupov zodpovedať sa veriacim za kauzy, v ktorých sa cirkev zmieta, je podľa sociologičky Sylvie Porubänovej tiež dôvodom ich odmietania stratégie. „Namiesto toho, aby riešili vlastné spory, osočujú iné skupiny obyvateľstva a rozsievajú homofóbiu. Je totiž v záujme cirkvi, aby boli veriaci pokorní a ustráchaní, pretože taký človek je ľahšie manipulovateľný,“ vysvetľuje. V histórii pritom podľa nej nejde o nič nové. Od čias, čo sa začali formovať ľudské práva, stála cirkev vždy proti nim, pretože podľa Porubänovej nemá záujem o sebavedomého človeka, ktorý si je vedomý vlastných práv a rozhoduje sa slobodne.

V nasledujúcich mesiacoch sa uskutočnia viaceré verejné podujatia po celom Slovensku, kde bude mať verejnosť priestor na vyjadrenie názorov. V máji by mal byť ľudskoprávny dokument hotový. Predložiť ho vláde plánuje Lajčák na konci júna budúceho roka.

Zrovnoprávnenie LGBT ľudí sa vo svete posilňuje

Pred necelým štvrťstoročím, keď sa ľudia na Slovensku dočkali slobody, v Dánsku sa udial iný historický medzník v rovine ľudských práv. Na jeseň roku 1989 sa táto severská krajina stala prvou na svete, kde gejovia a lesby mohli začať uzatvárať registrované partnerstvá. Od júna 2012 sa ich práva posilnili možnosťou sobášiť sa.

To, čo bolo v Dánsku v dávnejšej minulosti nepredstaviteľné, je nielenže skutočnosťou, ale opiera sa aj o veľkú podporu obyvateľstva. „S homosexuálnymi manželstvami súhlasí 79 percent opýtaných a proti je 16 percent. Zvyšní nevedeli zaujať jasný názor,“ vyplynulo začiatkom roku z prieskumu agentúry YouGov.

Západ a sever Európy sa správajú ku gejom a lesbám výrazne ústretovo, čo sa nedá povedať o zvyšných oblastiach starého kontinentu. V tomto regióne sa stala prvým svetlým príkladom Česká republika. Od júla 2006 povoľuje uzatvárať registrované manželstvá. Návrh zákona schválili napriek odmietnutiu vtedajšieho prezidenta Václava Klausa.

Faktom však tiež je, že cesta k rovnoprávnosti homosexuálov nevyzerá jednoducho ani tam, kde už príslušnú právnu normu prijali. Dôkazom je Francúzsko. Pravicová opozícia považovala socialistický návrh zákona za zradu na rodinných hodnotách. Vyostrená celonárodná debata a samotný význam chystanej zmeny sa na jar tohto roku prirovnávali k najväčšej reforme v krajine za posledné tri desaťročia – téma sa vnímala ako kedysi zrušenie trestu smrti. Návrh sobášov medzi homosexuálmi prešiel, pričom gejovia a lesby získali aj právo na adopcie. (čap)

Práva gejov a lesieb v zahraničí

  • Dánsko sa stalo v roku 1989 prvým štátom na svete, ktorý uzákonil registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia.
  • Holandsko ako prvá krajina v dejinách umožnila v roku 2001 uzatvárať sobáše homosexuálnych pá­rov.
  • Podobné zákony (niekde aj s právom osvojiť si deti) nadobudli účinnosť vo viacerých európskych štátoch. Najnovšie sa medzi ne zaradilo Francúzsko.
  • V Afrike existuje taký zákon iba v jednom štáte – od roku 2006 je to Juhoafrická republika.
  • V ázijsko-pacifickom regióne takto uznáva práva homosexuálov iba jedna krajina – od apríla tohto roku Nový Zéland.
  • Latinská Amerika je síce silno katolícky založená, ale už zrovnoprávňuje gejov a lesby podobne ako USA a Kanada. Argentína sa tam stala v roku 2010 prvým štátom, ktorý urobil takýto krok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#LGBT #stratégia ochrany #zrovnoprávnenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
79,99
Kytica Letana 8

Kytica Letana 8

36,99
Perla farebné ruže a tulipány

Perla farebné ruže a tulipány

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk