Kritické situácie, akými sú dopravné nehody a vážne zdravotné stavy, mozgové porážky, zlomeniny, popáleniny či poranenia chrbtice, ku ktorým vrtuľníky lietali, budú zabezpečovať sanitky, prípadne vrtuľníky z Nitry a zo Žiliny.
Na Slovensku existuje sedem staníc leteckých záchranárov v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre, Žiline, Poprade, Košiciach a v Trenčíne, ktoré zabezpečoval jeden prevádzkovateľ spoločnosť AIR – Transport Europe. V týchto dňoch jej vypršala zmluva. V novom konkurze vyhrala licencie k piatim staniciam, okrem Bratislavy a Trenčína. O tom, kto dostane zvyšné dve, sa ešte len rozhoduje.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že dve licencie ešte nie sú pridelené z toho dôvodu, že sa o ne uchádzalo viacero firiem. „Zo siedmich vrtuľníkových staníc 5 licencií bolo pridelených súčasnej firme, keďže sa prihlásila iba jedna firma,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková a dodáva, že v prípade dvoch vrtuľníkových staníc bol väčší záujem, a preto výberové konanie trvá dlhšie. Rozhodovať o dvoch licenciách by sa podľa nej malo začiatkom týždňa.
Spoločnosť AIR – Transport Europe uvádza, že sa uchádzala o všetkých sedem licencií. Na sedem stredísk bolo vyhlásené výberové konanie v jeden termín, preto aj očakávala vyhlásenie výsledkov v rovnakom termíne. Rozhodnutie ministerstva ju prekvapilo. „V Bratislave a v Trenčíne sme zatiaľ pozastavili túto činnosť, vrtuľníky sú pripravené, ale nemôžu bez povolenia vzlietnuť, čakáme na rozhodnutie,“ dodala hovorkyňa spoločnosti Zuzana Turočeková.
Čižmáriková ďalej uvádza, že pre pacientov sa týmto nič nemení a v prípade potreby operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby bude vysielať buď najbližšiu sanitku, alebo vrtuľník, ktorý je najbližší k danému miestu. Tvrdí, že už aj súčasných päť vrtuľníkových staníc stačí. „Pred štyrmi rokmi boli na celom území Slovenskej republiky zo zákona iba tri vrtuľníkové stanice a boli postačujúce,“ podotkla Čižmáriková.
O tom, ako bude zabezpečená letecká záchranná služba v týchto oblastiach, rozhoduje operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (155). „Operátor pri každom zavolaní zvažuje, či pošle pozemnú ambulanciu, alebo či pošle vrtuľník,“ vysvetlil hovorca operačného strediska Boris Chmel. Záleží na tom, o aký prípad ide, aj na tom, kto je najbližšie pri nehode. Operátor sa rozhoduje na základe času, ktorý je pre pacienta najlepší.
Vrtuľník nemusí byť vždy najrýchlejší, pretože chvíľu trvá, kým vzlietne a tiež kým nájde vhodné miesto na pristátie. Ak prší, je hmla alebo silný vietor, tak namiesto vrtuľníka ide na miesto nehody alebo k pacientovi sanitka. Chmel dodáva, že vrtuľníky nie sú až také vyťažené. Vlani zasahovali 747-krát, čo je priemerne dvakrát denne. V Bratislavskom kraji bol do akcie nasadený vrtuľník 65-krát a v Trenčianskom kraji 58-krát za rok. Kým sa rozhodne o pridelení dvoch licencií, nehody a vážne zdravotné stavy podľa Chmela bezpečne pokryjú pozemnými sanitkami.