Bolo to v októbri 1989, tesne pred revolúciou. V Sao Paule trénovala folklórny tanečný súbor, ktorý sa stretával v dome Johnovej tety Ľudmily. „Tam sme sa zoznámili. John zostal v Brazílii 6 mesiacov a ruka padla do rukáva… To človek hneď cíti, že je to ten pravý. Vôbec som vtedy nevedela, že je to Baťov vnuk, vtedy som ani nepoznala históriu tejto rodiny. To som sa až postupne dozvedala od jeho tety. Môžem vám povedať, že to bol pre mňa veľký šok,“ spomína Jana Nashová.
John je od nej o šesť rokov starší. Bývajú Hamptone neďaleko Bostonu. Majú tri deti, najstaršia je 20-ročná Andrejka, ktorá druhý rok na vysokej škole študuje biznis a ekonomiku, Katka tento rok maturuje, najmladší James má 15 rokov a venuje sa hokeju. Všetky tri deti vraj radi chodia na Slovensko k starým rodičom do Solčian pri Topoľčanoch.
„Naša rodina je veľmi súdržná, často sa stretávame s jeho súrodencami a ich deťmi. Nemáme žiadne problémy ani hádky. Je to možno trochu iné ako na Slovensku, ale sme skutočne veľmi blízka rodina. Rodinu tvorí vyše 100 ľudí, a nie je tam ani jeden rozvod,“ povedala Jana Nashová o Baťových potomkoch za veľkou mlákou.
Jej manžel nepodniká v obuvníctve, ale v počítačových technológiách. Softvérová firma, v ktorej pracuje, spolupracuje napríklad aj s NASA. Zaoberajú sa aj softvérom pre školy, a to je oblasť, do ktorej by chceli na Slovensku investovať prostriedky, ktoré by dostali od štátu ako náhradu za zhabané majetky Jana Antonína Baťu.
„Mali by sme záujem, ak bude nejaká dohoda, že by sa vybudovala na Slovensku Baťova škola v softvérovom systéme. Myslíme si, že v tom je perspektíva. Škola by vychovávala mladých ľudí, vidíme, ako to všetko speje k počítačom, je to dôležitý odbor, podľa mňa to má veľkú budúcnosť. John vraví, že každé priemyselné odvetvie bude fungovať, keď sa tam zavedie Baťov systém,“ dodala Jana Nashová.
O nárokoch budeme hovoriť v Bratislave
John Nash, jeden z dedičov Baťovho impéria, sa včera zúčastnil osláv 75. výročia vzniku mesta Partizánske. To sa až do roku 1949 nazývalo Baťovany. Počas osláv odhalili pamätnú tabuľu jeho starému otcovi Janovi Antonínovi Baťovi, ktorý bol nevlastným bratom Tomáša Baťu, zakladateľa obuvníckeho koncernu. Nash v priestoroch radnice poskytol novinárom krátky rozhovor. Hneď na úvod však organizátori upozornili, že sa nebude vyjadrovať na tému dedičstva a náhrady za zhabaný majetok, ktorú žiadajú Baťovi potomkovia od štátu.
Prečo sa nechcete vyjadriť k vašim nárokom na odškodné?
Je to z rešpektu voči mestu. Nechceme nijakým spôsobom narušovať udalosti a oslavy, ktoré sú tu pripravené. Rozhodli sme sa, že najlepšie bude prezentovať túto tému na budúci týždeň na tlačovej konferencii v Bratislave.
Ako si spomínate na svojho starého otca?
Môj starý otec zomrel, keď som mal dva roky, to znamená, že nemám naňho žiadne reálne spomienky. Bol som však v jeho dome v Brazílii a na chodbách tohto domu sú obrazy jednotlivých fabrík, ktoré vlastnil môj starý otec. Aj tento jeho dom v Brazílii bol vybudovaný českým architektom. Bol veľkým českým patriotom, veľkým českým priemyselníkom a podnikateľom, všetko v jeho živote bolo české.
Nie je vám ľúto, že bývalá obuvnícka fabrika v Partizánskom je v schátranom stave?
To je, bohužiaľ, to, čo sa časom stáva. Keby sa mu venovalo viac pozornosti, bol by dnes v lepšom stave. Niektoré inovácie Baťovho systému by pomohli revitalizovať tieto priestory.
Keby ste mali možnosť, pokračovali by ste v podnikaní starého otca v Partizánskom?
Keby sme mali možnosť, určite by sme zachovávali Baťove dedičstvo najlepšie, ako by sme vedeli.