Cez víkend sa totiž konala v bratislavskej zoologickej záhrade akcia s názvom Noc netopierov a návštevníci sa mohli o živote týchto zvierať dozvedieť rôzne zaujímavosti.
„U nás žije asi 28 druhov netopierov, ale nie je medzi nimi nijaký krvilačný druh, všetky sa živia hmyzom,“ tvrdí vyštudovaný geológ Lehotský. Spolu s manželkou environmentalistkou Blankou založili občianske združenie Miniopterus (druh netopiera), ktoré sa snaží sledovať, študovať aj zachraňovať netopiere.
Hoci existujú druhy netopierov, ktoré sa živia krvou, ide predovšetkým o zvieraciu krv. Tieto krvilačné netopiere však žijú v Južnej Amerike a na človeka neútočia.
September je akurát čas, keď môžeme vidieť netopiere najviac, pretože ide o obdobie párenia. V tomto mesiaci si jediný lietajúci cicavec vyhľadáva aj skrýše, v ktorých bude môcť prezimovať. Keďže hmyz v zime nelieta, netopiere ju zvyknú prespať. Počas spánku majú srdcovú frekvenciu na minime, nepotrebujú veľa energie na prežitie.
Na spánok si najčastejšie vyhľadávajú jaskyne, kde je stála teplota. Počas roka zvyknú prespávať aj na povalách starých domov, v kostoloch, ale aj v dutinách stromov, ktorých je čoraz menej. Často sú ich skrýšami aj dutiny v panelových domoch.
Najmenšie netopiere, ktoré žijú u nás, majú rozpätie krídiel okolo 12 až 15 centimetrov, niektoré dosahujú aj 30 a žijú po stovkách v kolóniách. V najväčšej kolónii, ktorá žila na Slovensku, bolo okolo 3 500 netopierov.
„Netopier je výnimočný tým, že sa riadi ultrazvukom. Každý druh netopiera vysiela na inej frekvencii, pre človeka nepočuteľnej,“ tvrdí Lehotoský, ktorý momentálne opatruje dva tieto cicavce. Jeden mladučký ešte nevie lietať a druhý má prepichnutú blanu na krídle.
Najväčším nepriateľom okrem človeka sú pre netopierov straky, krkavce alebo mačky. Tie ho síce nezabijú, ale porania tak, že nemôže lietať, nájsť si potravu a tak zahynie. Prirodzeným predátorom, ktorý netopiere loví, sú sovy. Holuby nie sú pre ne nepriatelia, nemajú sa však v láske, iba súťažia, kto si skôr obsadí miesto na povale.
„Neviem teraz povedať, či netopierovi dorastie blana, takýto stav sme ešte neriešili,“ tvrdí Roman Lehotský a je sám zvedavý, ako sa bude zdravotný stav netopiera vyvíjať. V opačnom prípade bude musieť zostať cicavec v úlohe „domáceho miláčika“.
Oba netopiere majú v umelých boxíkoch, v ktorých sa väčšinou chovajú škrečky či iné druhy hlodavcov. Kŕmia ich múčnymi červíkmi. „Ako domáceho miláčika by som netopiera určite neodporúčal, pretože ak ho chytíte do ruky, môže vás uhryznúť a nakaziť besnotou,“ dodáva Lehotský. Preto tie svoje chytajú v rukaviciach.