Utešovala ho a podnecovala, aby ďalej spolupracoval. V pondelok, rok po zásahu, si za jeho záchranu prevzala ocenenie Výnimočný operátor tiesňovej linky v rámci súťaže 112 Awards.
Chlapec počas naháňačky v opustenej továrni padol z výšky asi druhého poschodia a zranil sa. Jeho kamaráti namiesto pomoci spanikárili a z miesta ušli. Jediným šťastím pre malého Filipa Orela bol mobilný telefón, ktorý zostal funkčný aj po páde na zem. „Prvý dojem z telefonátu bol taký, že volá staršia žena. Stále som vykala a zostala som zarazená, keď mi povedal meno a to, že má len 11 rokov,“ spomína na udalosti operátorka, ktorá až po chvíli pochopila, že chlapec má hlas zachrípnutý od márnych výkrikov, ktorými sa snažil privolať si pomoc.
Keď chlapec popísal situáciu, záchranárka vedela, že toto nie je obyčajný prípad. „Bolo to ešte len dieťa a deti sú veľmi zraniteľné. Tu nešlo len o zdravie, ale aj o strach, ktorý prežíval v tme. Keďže Filip ležal sám uprostred opustenej fabriky,“ vraví. S chlapcom sa preto rozhodla viesť rozhovor až dovtedy, kým nedorazí pomoc.
„Keď som sa ho pýtala, čo ho bolí, povedal, že nevládze dýchať. – No ale dýchaš, rozprávame sa spolu, – povedala som mu na to a pokračovala som v rozhovore,“ opisuje situáciu. Filip napriek zložitej situácii vedel odpovedať na všetky jej otázky. Žene po telefóne porozprával o svojej rodine, mieste, kde býva, a nezabudol ani na telefónne číslo svojej mamy.
Opustená továreň v ružomberskom Rybárpoli bola pre záchranárov ťažkým terénom na hľadanie chlapca. Preto musel začať viac spolupracovať. Keď operátorka začula v telefóne sirény sanitiek, Filipovi kázala rozprávať hlasno až kričať, aby ho rýchlejšie našli.
„Už ho máme, ozval sa zrazu záchranár. Až mi vyhŕkli slzy. Deti v tom veku tiesňovú linku ešte tak nedoceňujú a volajú na ňu skôr vtedy, keď sa hrajú. Toto však bolo celkom iné,“ opisuje Božena Michaláková.
Napriek tomu, že už zažila množstvo telefonátov, v ktorých šlo ľuďom o život, tento sa jej vryl výnimočne do pamäti. To, že by za svoj postup v prípade mohla byť ocenená, jej však nenapadlo ani vo sne. Keď jej volali z ministerstva vnútra, že dostane výnimočnú cenu, o udalostiach spred roka sa nechcela ani rozprávať, keďže tomu neverila.
Po tom, ako si včera cenu prebrala od ministra vnútra, pripúšťa, že pre ňu znamená mnoho. „Veľmi si to vážim, je to niečo, čoho sa mi za celý život nedostalo. Je to práca, ktorú si vážim a robím ju rada,“ mieni. Ako jedna z víťazov štvrtého ročníka národného kola súťaže postupuje do európskeho kola, ktorého výsledky budú vyhlásené 2. apríla 2014 vo Varšave. Aj keď vraví, že ju to veľmi teší, nie všetky jej priania sa splnili. So zachráneným Filipom sa doteraz nestretla, hoci ako vraví, bola by rada. „Je to ale naša práca, stretnem sa len s málokým z tých, ktorým pomáhame,“ dodáva.