Rodičia a niektoré školy sú s ministrovým ústupkom spokojné, menej už samosprávy. Tie tvrdia, že dnes strácajú prehľad o tom, či deti skutočne chodia do školy.
Návrh, aby deti museli navštevovať školu, ktorú určí obec, kde má trvalý pobyt aspoň jeden z rodičov (spádová škola), obsahuje Správa o stave školstva, ktorú vypracovalo ministerstvo. Správa obsahuje návrhy zmien, ktoré rezort zamýšľa zaviesť v školstve. Proti obmedzeniu slobody výberu školy sa postavili rodičia, niektoré školy aj učitelia. „Sú na to rôzne názory, ale rešpektujem pripomienky k spádovým školám, nebudeme sa nimi tak zaoberať a necháme to na výber,“ odôvodnil zmenu názoru minister školstva Dušan Čaplovič pre Pravdu. Vyhodnotenie pripomienok k správe má predložiť parlamentu do konca septembra.
„Ak sa od tohto návrhu ustúpi, tak to len privítame. Sami sme upozorňovali na to, že rodičom by mala zostať zachovaná sloboda voľby školy,“ reagovala Alena Petáková zo Združenia samosprávnych škôl Slovenska. Dnes deti často nechodia do školy v mieste, kde bývajú. Rodičia ich vozia do škôl, ktoré sú v blízkosti ich pracoviska. Iní zas bývajú a pracujú inde, ako majú trvalý pobyt. Na druhej strane podľa ministra niektorí rodičia zase volajú po tom, aby škola bola dostupná čo najbližšie. Týka sa to najmä satelitov väčších miest, ktorým v posledných rokoch stúpa počet obyvateľov a kde už teraz cítiť nedostatok miest v materských a základných školách.
Martin Maták z školského odborového združenia si vie predstaviť spádové školy v prípade, že by to pomohlo racionalizovať školskú sieť. „Z hľadiska rodičov však treba ponechať slobodu výberu školy. Pre niektorých je naozaj výhodnejšie dať dieťa do školy blízko miesta, kde pracujú,“ hovorí Maták. Výber školy by mal podľa neho zostať najmä z praktických dôvodov na rodičoch. „Ale myslím si, že všetky školy by mali poskytovať kvalitné vzdelanie a nemali by sa výrazne odlišovať v tom, či sú lepšie alebo horšie,“ dodáva.
Ústup od spádových škôl, naopak, nepoteší samosprávy, ktoré sú ich zriaďovateľmi. „Nebol to síce náš návrh, ale považovali sme ho za posun vpred najmä z praktických dôvodov,“ hovorí výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. Obmedzenie výberu školy je podľa neho jedna vec, na druhej strane zriaďovatelia – obce, kde majú rodičia detí trvalé bydlisko, strácajú napríklad prehľad o tom, či deti skutočne chodia do školy, pretože môžu chodiť do inej školy, ako je škola v ich obvode.
Horúcou témou popri spádových školách je aj hrozba rušenia malých škôl. Viac ako sto obcí, ktoré sú zriaďovateľmi škôl s menším počtom žiakov, požiadalo ministerstvo o mimoriadne dofinancovanie tohto školského roka. Rokovania o tom prebiehajú už od leta. Rezort navrhol školám, aby šetrili, niektorým odporúčal spojiť triedy, iným zase zrušiť druhý stupeň. Nie všetky školy s tým súhlasia.
„Máme dve triedy prvého stupňa, kde chodí 12 žiakov, ale triedy chceme zachovať. Od septembra sme prijali opatrenia na šetrenie, znižovali sa pracovné úväzky,“ hovorí Lukáš Piroha, starosta obce Hradište pod Vrátnom.
Hradišťu napríklad rezort odporúčal, aby zlúčilo obe triedy do jednej. „Triedy však nechceme zlučovať, potom by sa mohlo stať, že rodičia budú deti radšej dávať do iných škôl,“ hovorí starosta. Obecné zastupiteľstvo i rada školy sa zhodli, že školu budú ďalej dotovať a šetriť. „Ak by sa zrušila základná škola, zrejme by sa nepodarilo udržať ani materskú a deti by od malička museli za vzdelaním cestovať,“ vraví starosta s tým, že zrušenie malých škôl v obciach, kde je škola aj miestom kultúrnych aktivít, neprinesie štátu veľké úspory. Či dostanú od štátu viac financií na prevádzku, je otázne. „Škola prežila rôzne režimy, neviem si predstaviť, že by mala zaniknúť práve v časoch slobody,“ dodáva starosta.
V obci Zatín neďaleko Kráľovského Chlmca návrh ministerstva prijali. „Spojili sme dve triedy základnej školy do jednej. Teraz je v nej 18 žiakov, lebo sa k nám prisťahovala veľká rodina. Ale čo bude o rok, najmä ak by nám klesol počet žiakov pod 12, nevedno,“ hovorí starosta Zoltán Szaxon. Aj v zatínskej škole s vyučovacím jazykom maďarským zároveň znižovali pracovné úväzky a rozlúčili sa s jednou učiteľkou. Na druhej strane, tým, že im pribudlo viac detí, len uvítali pomocnú silu – prihlásila sa ako dobrovoľníčka.
Rezort školstva pripravil novelu školského zákona, ktorý je predzvesťou nového systému financovania škôl a určuje aj minimálne počty žiakov v triedach. Školy s menším počtom žiakov by tak od budúceho školského roka mali problém prežiť, ak ich nebude výrazne dotovať obec. Návrh novely vláda zatiaľ neschválila.
Podľa podpredsedu ZMOS-u Turčányho malé školy a málotriedky nie sú najväčším problémom školstva na Slovensku. Najskôr by podľa neho mali byť stanovené podmienky nového modelu financovania. ZMOS žiada urobiť v prvom rade analýzu rozmiestnenia základných a stredných škôl a ich skutočného naplnenia. Zmena systému financovania by sa mala robiť podľa združenia až potom.