Zabrániť obvineným prepisovať majetok na tretie osoby by mal inštitút finančného vyšetrovania, ktorý plánuje zaviesť rezort spravodlivosti. Páchateľom ekonomickej a najzávažnejšej kriminality by mal štát ešte pred vynesením rozsudku zaistiť cenné papiere, peniaze na účtoch, autá či nehnuteľnosti.
Polícia či prokuratúra dnes často nevyužívajú možnosť zaistenia majetku, lebo nedisponujú jeho reálnym súpisom. To umožňuje obvineným úspešne sa zbavovať majetku a vyhnúť sa riziku jeho prepadnutia alebo povinnosti vyplatiť odškodné. Ide predovšetkým o fiktívne prevody na tretie osoby, zaťažovanie majetku záložným právom či exekúciami.
Inštitút finančného vyšetrovania umožní vyšetrovateľom spisovať majetok už v prípravnom konaní. Do praxe by sa mal zaviesť pri najbližšej novelizácii trestných kódexov „Finančné vyšetrovanie bude predstavovať zrýchlený proces, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní budú popri vyšetrovaní oprávnené prijať všetky potrebné opatrenia zamerané najmä na zistenie majetku osoby a jeho zabezpečenie. Nemalo by sa už stávať, že obvinený sa bude v priebehu trestného stíhania pohodlne zbavovať majetku a keď príde k výkonu trestu, bude nemajetný,“ reagovala pre Pravdu štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská.
Finančná správa a polícia tento rok už napríklad zablokovali majetok obvineným z kauzy neplatenia daní siete dvoch desiatok firiem obchodujúcich s mäsom najmä z Trnavského a Bratislavského kraja. Týmto významným spracovateľom mäsových výrobkov, ktorých firmy naďalej podnikajú na trhu, štát zaistil domy, predajne, bitúnky či výrobne mäsa. Sieť firiem mala štátu spôsobiť škodu za viac ako 7 miliónov eur.
Inštitút finančného vyšetrovania funguje v Českej republike, kde zaistený majetok z trestnej činnosti spravuje inštitúcia. V praxi sa tam viac využíva aj prepadnutie majetku v prospech štátu. Vlani sa českým orgánom podarilo zhabať takmer jednu pätinu zo škody 5,7 miliardy českých korún, ktorú páchatelia spôsobili štátu ekonomickou trestnou činnosťou.
Na Slovensku nie je bežným ani trest prepadnutia majetku v prospech štátu. Podľa odborníčky na trestné právo a poradkyne ministra spravodlivosti Lucie Kurilovskej naše platné právne predpisy umožňujú páchateľovi uložiť buď peňažný trest až do výšky 331-tisíc eur či prepadnutie majetku. O tom však musí rozhodnúť súd.
„Trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody, na doživotie alebo ak ho odsudzuje za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu,“ uviedla Kurilovská.
Podľa policajných štatistík vlani odhadla polícia škodu spôsobenú daňovými podvodmi, korupciou či spreneverou na viac ako 583 miliónov eur. Koľko majetku štát zhabal podvodníkom, nie je známe. Polícia, prokuratúra aj súdy tvrdia, že takúto štatistiku nemajú.
Podľa najnovšej štúdie Európskej komisie dosiahlo Slovensko v roku 2011 štvrté najvyššie daňové úniky po Grécku, Lotyšsku a Rumunsku. Pred dvoma rokmi podľa správy daňové úniky na Slovensku dosiahli 2,8 miliardy eur.