Na jar v týchto dvoch mestách plánujú aktivisti osádzať včelíny na viacero budov. Chcú tak dokázať, že žiť ekologicky sa dá aj v meste. Ľudia sa včiel nemusia obávať, pôjde o druh špeciálne šľachtený na mierumilovnosť.
Na jar pribudnú úle na strechách bratislavskej Starej tržnice, v Rači blízko miestneho úradu a pravdepodobne aj na streche Vodárenského múzea. Vo Zvolene sa uvažuje nad strechou mestského úradu či Zvolenského zámku. Úle bude osádzať občianske združenie Živica, ktoré sa inšpirovalo švajčiarskym Bazilejom.
„Mesto by malo byť rovnako ako vidiek ekologicky a potravinovo sebestačné. Ľuďom chceme dokázať, že včiel sa vôbec nemusia obávať a žiť ekologicky môžu aj v preľudnenom meste,“ vysvetľuje ekoporadkyňa združenia Petra Ďurišová. Niektorí obyvatelia panelákov si už dnes zakladajú úle na balkónoch, preto podľa nej nehrozí, že by sa ich aktivita stretla s nevôľou. V rámci projektu Nevyšliapanou cestou chcú vybudovať aj komunitné záhrady, kde si ľudia budú môcť pestovať zeleninu či ovocie.
O včely na strechách sa budú starať aktivisti so združenia spolu s dobrovoľníkmi, ktorí sú už skúsenými včelármi. Pomáhať im budú aj partneri so Švajčiarska a riaditeľ Strednej odbornej školy pod Bánošom pre budúcich včelárov Pavel Fiľo. „S kolegyňou sme u neho dokonca absolvovali ročné školenie a máme aj certifikát, že sme začínajúce včelárky. Riaditeľ nám bude pomáhať aj s výberom včiel, ktoré budú špeciálne šľachtené na mierumilovnosť,“ spresňuje Ďurišová. Hoci med býva jedným z najčastejších dôvodov, pre ktorý sa ľudia rozhodnú pre včelárstvo, podľa Ďurišovej ho v prvých rokoch vyrábať nebudú.
Predseda bratislavského zväzu včelárov Štefan Užák tvrdí, že pre včely je mestské prostredie vhodné, pokiaľ je v blízkosti dostatok zelene. „Ak budú mať na dolet parčíky, aleje či záhrady, problém v tom nevidím. Treba mať však na zreteli, že na strechách budov napríklad v lete môže dôjsť k prehratiu povrchu, čo môže včelám ublížiť,“ spresňuje. Sťažené podmienky budú mať podľa neho aj samotní včelári, ktorí sa budú o úle na strechách starať.
Podľa Užáka je obava ľudí z napadnutia včelou úplný nezmysel. „Nie sme v Amerike a nemáme tu agresívne línie včelstiev. Európske rasy včiel sú šľachtené na miernosť. Včely neútočia, útočia či nevhodne sa správajú hlavne ľudia,“ tvrdí. Dodáva, že ich poslaním nie je bodanie, ale opeľovanie rastlín.
Ďurišová ubezpečuje, že pri každej budove bude umiestnená výstražná tabuľa aj so zásadami, ako sa k včelám správať. „Človek nemôže rozhadzovať rukami, stavať sa priamo do letovej dráhy včely, robiť hluk či búchať po úľoch. Taktiež by nemal mať na sebe ťažkú voňavku,“ vyratúva. Upozorňuje, že včely na rozdiel od ôs vôbec nelietajú do nápojov či jedla. Keďže včela po bodnutí umiera, podľa nej si dvakrát rozmyslí, či na človeka zaútočí.
So včelami v susedstve majú skúsenosť Trenčania, ktorí žijú priamo v historickom centre pod hradom. Jeden z obyvateľov ich začal minulý rok chovať na streche svojho pavlačového domu. „Čo sa týka včiel, ktoré chová náš občan vo dvore na streche domu, nezaznamenali sme ani počas tejto sezóny žiadne sťažnosti. Dokonca ani nevieme, či tam ešte sú,“ uviedla hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová.
Podľa úspešného bratislavského včelára Marka Marhulu je vhodne zvolené prostredie v meste pre včely niekedy lepšie než vo voľnej krajine. „Okrem postrekov proti komárom im tu nič nehrozí, na rozdiel od pesticídov na vidieku, ktoré spôsobujú ich úbytok,“ spresňuje. Svoje včely chová síce v lese blízko zoologickej záhrady, keď však včelár zvolí vhodný povrch a miesto strechy pre úľ, podľa neho tam trpieť nebudú. Na včelárstvo sa dal, pretože popri sedavej práci v kancelárii chcel tráviť viac času v prírode a robiť manuálne. Ako dodáva, vlastný prírodný med však tiež nie je na zahodenie.
Združenie Živica plánuje v budúcnosti osádzať včelíny aj v ďalších mestách. Niektoré sa im vraj ozývajú už teraz. Pre ľudí či firmy, ktorí by mali záujem umiestniť si úľ u seba doma, prichystali do budúcnosti aj možnosť si ho od združenia adoptovať. Výšku poplatku určia podľa toho, aké budú mať náklady na udržovanie strešných včelínov.