Opozícia a vládny Smer sa nedohodli na konečnom znení novely zákona o konflikte záujmov. Štyri opozičné strany aj napriek tomu, že im na schválenie ústavného zákona chýbajú hlasy, vo štvrtok (26.9.) podali návrh do parlamentu. O zákone, za ktorý musí zdvihnúť ruky 90 poslancov, by mal parlament rokovať už na októbrovej schôdzi.
Podľa predsedu parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslava Beblavého (SDKÚ) opozícia predkladá kompromisný návrh, ktorý pripravil predseda Národnej rady Pavol Paška (Smer). "Chceme Smeru ukázať, že tento zákon chceme. Ak zákon neprejde, opäť bude hodnota majetkových priznaní blízka nule,“ tvrdí Beblavý. Paška opozícii odkázal, že ide o ústavný zákon, takže jeho prijatie si vyžaduje širšiu zhodu.
Smer sa s opozíciou nevedel dohodnúť na tom, či by v nových majetkových priznaniach museli verejní činitelia podrobne popísať svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok, kedy ho nadobudli, a tiež akú má hodnotu. Nesúhlasil s návrhom, aby sa členovia výboru kontrolujúceho majetkové priznania mohli obrátiť na Ústavný súd, ak by väčšina poslancov na výbore zablokovala konanie voči politikovi za porušenie zákona.
Podľa návrhu zákona, ktorý predložila opozícia, by sa mal rozšíriť okruh verejných funkcionárov, ktorí budú podávať majetkové priznania. Oznamovať by mali súkromný dar nad 4-tisíc eur, v priznaní by mal byť podrobný popis majetku, ktorý je drahší ako 10-tisíc eur. Politici a manažéri štátnych podnikov by museli detailnejšie uviesť, z čoho pochádza ich vedľajší príjem. Dnes asi tretina poslancov v parlamente má vedľajšie príjmy vyššie ako tie, čo dostávajú od štátu za poslaneckú činnosť.
Predsedovia politických klubov sa vlani v septembri dohodli na tom, že zákon prepracujú. Vznikla pracovná skupina zo zástupcov všetkých parlamentných strán. Prvý návrh zákona skupina predložila predsedovi parlamentu v apríli. Ten koncom mája predložil pozmenenú verziu, s ktorou nesúhlasila opozícia, a vznikol tretí kompromisný návrh. V auguste mal byť podaný do parlamentu, čo sa nestalo.
V súčasnosti sa verejnosť nedozvie, aký majetok politici vlastnia. Ak nie sú ochotní sami informovať, zákon ich nedonúti. Povinnosť podávať majetkové priznanie síce majú, ale stačí, keď v ňom uvedú, že vlastnia dom, auto či pozemok, bez udania jeho konkrétnej hodnoty. Nemusia prezradiť ani to, kto im prenajíma či požičiava luxusné autá, jachty alebo platí lety súkromnými lietadlami a za akú protislužbu.
(Agentúrnu správu sme nahradili redakčným článkom.)