Jozef Juhász, ktorý ako zdravotný brat už desať rokov pôsobí v Rakúsku, pripúšťa, že je skôr výnimkou. Ako inštrumentalista na operačnej sále sa pritom mohol rovnať svojim západným kolegom. Napriek tomu Rakúšanom trvalo vyše pol roka, kým mu kvalifikáciu uznali. „Musel som vydokladovať všetko vzdelanie, prax, výpis z registra trestov či požiadať o povolenie na ministerstve a všetko dať aj preložiť a poslať do Rakúska,“ vraví. Po novom by malo byť všetko inak.
Sľubuje to nová smernica Európskej únie, ktorú tento týždeň schválil europarlament. Tá zavádza virtuálny profesijný preukaz, ktorý bude vydávať domovský štát občana a bude platný v celej únii. Ak bude niekto chcieť ísť pracovať za hranice, uznanie vzdelania už nebude žiadať od krajiny, do ktorej cestuje, ale vybaví si ho ešte doma. Zbaviť by sa tak mal zdĺhavej byrokracie či odborných prekladov rôznych potvrdení. Celý proces uznávania kvalifikácie by tak mal trvať menej ako tri týždne.
„Zavedenie Európskeho profesijného preukazu, zriadenie spoločných rámcov pre odbornú prípravu a uznávanie stáží, ako súčasti profesionálnych skúseností, výrazne zlepší profesijnú mobilitu Európanov,“ uviedla k návrhu jeho spravodajkyňa Bernadette Vergnaudová. Únia zároveň ráta s tým, že vďaka elektronickej evidencii preukazov sa uľahčí výmena informácií medzi jednotlivými krajinami. Ako bude vyzerať preukaz u nás a kto ho bude vydávať, jasné zatiaľ nie je. Každá krajina si to má určiť sama. Rovnako aj to, koľko si zaň zapýta peňazí. Ministerstvo školstva, ktoré má pod sebou vysoké školy, tvrdí, že to vopred nevie povedať.
„Zatiaľ nie je rozhodnuté, či tento preukaz bude mať podobu čipovej karty, alebo už známeho formátu papierového potvrdenia o kvalifikácií. V tejto súvislosti bude musieť prebehnúť analýza dopadu oboch možností,“ vysvetľuje hovorca rezortu Michal Kaliňák. Na Slovensku vydáva potvrdenie o kvalifikácii príslušné ministerstvo, ktoré to potrebuje vydokladovať. Kým rezort školstva za to poplatok nepýta, niektoré iné áno. Aký bude nový postup, sa podľa Kaliňáka ujasní do dvoch rokov, čo je čas, ktorý má Slovensko na uplatnenie novej smernice.
Opatrenie by sa podľa Bruselu malo premietnuť najmä do mobility siedmich profesií, ktoré sa v rámci únie uznávajú automaticky. Ide o zubárov, lekárov, lekárnikov, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, veterinárov a architektov. Pri iných profesiách totiž uznanie vzdelania nemusí byť len formálnou záležitosťou a prijímajúca krajina ho nemusí vydať.
Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ hovorí, že záujem lekárnikov o prácu v zahraničí je už teraz. „Najviac farmaceutov máme v Česku, potom v Rakúsku a Nemecku,“ hovorí. Podobne reaguje aj riaditeľka Slovenskej komory architektov Viera Hanuláková, ktorá potvrdzuje záujem odborníkov ísť za hranice. Podľa údajov Štatistického úradu pracuje v zahraničí približne 135-tisíc Slovákov, pričom ich počet stúpa.
Či nová smernica len uľahčí presun ľudí za prácou, alebo spôsobí odlev vzdelaných ľudí na Západ, ukáže až prax. Ministerstvo školstva však už teraz upozorňuje aj na nedostatky prijatej smernice. Okrem iného totiž má platiť napríklad to, že ak úrad nestihne vydať preukaz o uznaní kvalifikácie v určenej lehote, bude to automaticky považované za uznanie vzdelania.
„Princíp mlčanie-súhlas bude s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobovať problémy v praxi. Vyžaduje si to posilnenie zodpovedných pracovísk, aby nemohlo dôjsť k zneužívaniu tohto inštrumentu na základe nedostatku pracovnej sily,“ upozorňuje Kaliňák z rezortu školstva.