Odpracovanie základnej dávky naráža na ústavu

Poberatelia dávok v hmotnej núdzi si ich možno budú musieť odpracovať. Za 60,50 eura mesačne, čo dnes predstavuje výšku základnej dávky, by mali pomáhať skrášľovať obec drobnými prácami v rozsahu 32 hodín mesačne.

, , 14.10.2013 13:00
hrabanie zeny Foto: ,
Aktivačné pracovníčky v Dolných Plachtinciach v uplynulý piatok hrabali seno na farskej lúke.
debata (53)

Ak túto možnosť odmietnu, o celú dávku prídu. Podľa vládneho splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi pomôže ľuďom viac si vážiť peniaze, keď ich získajú vlastným pričinením. Ľudskoprávni experti, naopak, tvrdia, že ide o jasnú diskrimináciu sociálne slabých a skryté zavádzanie nútenej práce pod hrozbou straty základného minima na prežitie.

Aby dnes človek v hmotnej núdzi dostal dávku, nemusí spĺňať podmienku pracovať. Ministerstvo práce to chce zmeniť a navrhuje, aby poberateľ dostal peniaze len vtedy, ak sa zúčastní na menších obecných službách. Išlo by o pomocné práce ako kosenie trávnika či čistenie potoka a odrobiť by musel osem hodín týždenne počas celého mesiaca.

Prácu mu bude zadávať koordinátor z úradu práce v spolupráci so starostom obce, ktorý určí, čo treba v obci urobiť. Ak však poberateľ dávky odmietne pracovať, žiadnu nedostane. Štát na vytvorenie nových 860 pracovných miest pre koordinátorov použije 9 miliónov eur zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Vládny splnomocnenec Pollák tvrdí, že možnosť získať dávku prostredníctvom obecných služieb bude mať každý poberateľ. „Ak sa starosta rozhodne, že bude s koordinátorom spolupracovať, bude sa to týkať všetkých poberateľov dávok, ktorí majú v obci trvalý pobyt,“ vysvetľuje. Na projekte sa na začiatku zúčastnia možno len odvážnejší starostovia, no časom podľa neho určite pribudnú ďalší. Pre poberateľov, ktorí si budú chcieť základnú dávku navýšiť o ďalších asi 60 eur, bude stále možnosť zapojiť sa aj do aktivačných prác. Pre nedostatok týchto miest však pracovníkov už bude koordinátor vyberať a nie každý tak dostane možnosť prilepšiť si.

Viaceré mimovládne organizácie poukazujú na to, že ide o porušovanie zákazu nútenej práce, práv detí či ochrany pred diskrimináciou. „Ponúkať prácu pod hrozbou sankcií, pretože štát dopredu predpokladá, že ľudia sú leniví a nebudú mať o ňu záujem, zaváňa nútenou prácou,“ hovorí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Ponechanie rozhodnutia na starostu, či bude s koordinátorom spolupracovať, podľa nej tiež nie je najšťastnejšie. Ak sa napríklad starosta jednej obce rozhodne, že sa do projektu zapojí, no v susednej obci dostanú poberatelia dávky zadarmo, môže to vyvolať veľké napätie.

Sociologička Zuzana Kusá je presvedčená, že základná existenčná podpora od štátu by nemala byť niečím podmieňovaná. „Človek má na ňu právo z titulu občana krajiny. U nás je problém zo základnej dávky vôbec vyžiť a štát ani dostatočne nefinancuje celý systém tak, aby ľudia mali možnosť dostať sa napríklad k aktivačnému príspevku, ktorým by si prilepšili,“ vysvetľuje. Upozorňuje tiež, že vo väčšine domácností žijú aj deti a v prípade, ak rodič odmietne dávku odpracovať, jej odobranie postihne aj deti.

Podľa ústavy má štát garantovať človeku základné životné podmienky. O tom, či odobratie základnej dávky v prípade odmietnutia obecných služieb nie je protiústavné, má podľa Polláka právo rozhodnúť len Ústavný súd. „Odobranie sa však vzťahuje len na dávku v hmotnej núdzi, ostatné príspevky zostanú zachované. Som tiež presvedčený, že sociálne odkázanému človeku neuškodí, keď týždenne odpracuje osem hodín, môže mu to len pomôcť,“ hovorí.

Podľa starostu Spišského Hrhova Vladimíra Ledeckého je práce v obciach či mestách vždy dosť, problém však vidí v efektivite pracovníkov, ktorá je podľa neho nulová. „Ráno síce do práce prídu, často sú však pod vplyvom alkoholu. Ani my nemáme páky na to, ako ich primať k tomu, aby v takomto stave pracovali. Ako to potom bude riešiť koordinátor, ktorý je pre nich úplne cudzí?“ pýta sa.

Ľudia pod vplyvom omamných látok podľa neho často aj nechtiac poškodia pracovné náradie a potom len nečinne čakajú na koniec pracovného času. Pre obec preto podľa neho ich práca často znamená viac škody ako úžitku. Tiež si nevie predstaviť, ako efektivitu práce odkontroluje jeden koordinátor, ktorý bude mať na starosti veľa ľudí na desiatkach úsekov v obci.

Vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa momentálne nachádza v parlamente a poslanci o ňom budú rokovať už na októbrovej schôdzi.

Aktivační pracovníci v Dolných Plachtinciach robia, čo treba

Žiadne frflanie či odmietanie. Ľudia robia to, čo im rozkáže starosta. Ten pritom vždy zohľadňuje počasie i kvalifikačné predpoklady ľudí v hmotnej núdzi. Tak vyzerá bežný pracovný deň v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš, keď do ulíc vyrazia nezamestnaní privyrábajúci si na aktivačných prácach. V obci ich majú pätnásť, všetko Rómov.

V piatok sme skupinu žien našli pri hrabaní sena vo farskej záhrade, kam ich ráno poslal starosta obce Jozef Ivic. „Sme radi, že máme aspoň takúto prácu, keď si stále zamestnanie nevieme nájsť,“ hovorí najstaršia z pätice žien, 52-ročná Vlasta Bartošová. Tá si už prácami pre obec ako nezamestnaná privyrába asi päť rokov. Približne taký čas chodí na aktivačné práce aj 39-ročná Monika Kovácsová, ktorá hrable nepustila z ruky ani pri rozprávaní. „Medzitým sa mi podarilo nájsť prácu na dohodu, no išlo iba o krátkodobé zamestnanie. Opäť som skončila na aktivačných. Každé euro do domu je dobré,“ zdôrazňuje.

Kovácsová si pri zadeľovaní prác nevyberá. So starostom sa podľa nej vždy dá dohodnúť, čo budú robiť. „Ak by mi však určil robotu napríklad niekde vo vode, odmietla by som. Nezamestnaný by mal mať na to právo. Ale takéto niečo u nás nehrozí,“ zdôrazňuje.

Ivic, starosta Dolných Plachtiniec, obce so 610 obyvateľmi a asi päťdesiatkou nezamestnaných, prezrádza, že aktivačných pracovníkov využívajú nielen na upratovacie, ale aj na odbornejšie roboty. „Využili sme ich pri rekonštrukcii obecnej chyžky, pri natieraní stĺpov verejného osvetlenia, výmenu dlažby v kultúrnom dome či výmeny podláh v škole,“ hovorí. Na aktivačných prácach sa podľa neho zúčastňujú ľudia, ktorí robiť chcú a ktorí si nevedia pomôcť inak.

Tí lenivejší aktivačné práce odmietajú. S novým zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý bude prikazovať povinnú účasť nezamestnaných na aktivačných prácach, sa nestotožňuje. Pre obce bude podľa Ivica záťažou. „Aký budeme mať z toho prínos, keď v uliciach budú musieť byť aj nezamestnaní, ktorí robiť nechcú, no aby neprišli o dávky, na aktivačné práce prídu. Pri robote sa však budú zašívať a demoralizovať ostatných,“ hovorí o dôvodoch.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #hmotná núdza #obec
Flowers