Škrty sa dotkli všetkých typov škôl – najviac však gymnázií a stredných odborných škôl, väčšinou so zameraním na obchod a služby. Kraje tak reagujú na demografický vývoj a snažia sa prispôsobovať sieť škôl požiadavkám pracovného trhu. Počty tried v prvých ročníkoch budú odteraz schvaľovať každý rok.
V Košickom kraji neschválili gymnáziám 21 tried, v Prešovskom kraji majú gymnáziá o 12 tried menej, ako navrhovali, ešte viac sa však škrtalo pri odborných školách. V Nitrianskom kraji sa znižovanie počtu týka 7 gymnázií, 33 odborných škôl a jednej obchodnej akadémie.
Aj v Žilinskom kraji majú mať gymnáziá o 7 tried menej, ako chceli, župa tiež škrtla 17 tried najmä v obchodných a hotelových akadémiách, školách podnikania a tiež v odboroch kuchár, čašník, servírka. V Bratislave sa redukcia tried týka jedného gymnázia, jednej obchodnej akadémie a deviatich odborných škôl. Banskobystrická a trenčianska župa počty prvých tried stredných škôl zatiaľ neschválili.
Určovanie počtu prvých tried na stredných školách je pre kraje citlivá vec, najmä v období pred voľbami. Aj preto terajšie nastavovanie bolo len "zahrievacím kolom“. V Trnavskom kraji schválili počet prváckych tried až na druhý pokus a z prijatého dokumentu nie je jasné, či kraj triedy redukoval. Dokument však konštatuje, že samospráva si je vedomá toho, že je podstatne vyššia ponuka miest na strane škôl, ako je deviatakov.
To, akým spôsobom župy ovplyvnili a v ďalších rokoch ešte len ovplyvnia sieť škôl vo svojich regiónoch, závisí od kritérií, ktoré pri stanovení počtu prváckych tried použijú. Podľa vyjadrení ich hovorcov sa väčšinou riadia kritériami, ktoré odporúča zákon. Teda podielom nezamestnaných absolventov v danom odbore, materiálnym a personálnym zabezpečením školy alebo výsledkami maturít na škole.
V Nitrianskom kraji brali do úvahy analýzu, ktorá určila, aké profesie chýbajú firmám. Tie školy, ktoré ich vychovávajú, župa posilnila. „Zvýšený počet tried oproti minulému roku majú len tie školy, ktoré budú pôsobiť ako centrá odborného vzdelávania, a školy s bilingválnym štúdiom,“ uviedol hovorca Nitrianskeho kraja Stanislav Katrinec.
Samosprávne kraje prihliadali aj na to, koľko má škola žiakov, prípadne, koľko ich mala vlani v prvom ročníku. Časť škôl totiž navrhovala otvorenie väčšieho počtu tried, ako v skutočnosti naplní. „Viaceré – najmä stredné odborné školy – mali oveľa vyššie požiadavky na počet tried, ako naplnili v predchádzajúcich školských rokoch,“ potvrdil Katrinec. "Len niektoré stredné školy naplnia existujúcu ponúkanú kapacitu voľných miest,“ doplnil hovorca trnavskej župy Patrik Velšic.
Školy i kraje si pri nastavovaní počtov tried nechávajú rezervu – celkový počet tried je stanovený vždy na väčší počet žiakov, ako je deviatakov, tak, aby žiaci mali na výber. Predpokladá sa pritom, že na stredné školy bude prichádzať už o niečo silnejší populačný ročník. Právomoc schvaľovať počty tried sa netýka len škôl, ktoré spadajú pod vyššie územné celky, ale aj súkromných a cirkevných zariadení. „Niektoré možno budú preferovať školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a pracovať na ich udržaní, iné možno súkromné,“ myslí si šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavol Sadloň. Napríklad v Bratislavskom kraji znižovali počty len v školách, ktoré patria pod župu, inde sa redukcia dotkla aj súkromných a cirkevných škôl. "Medzi zriaďovateľmi sa nerobili nijaké rozdiely,“ zdôrazňuje hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková.
Osobitne citlivé je určovanie počtu prvých tried na národnostne zmiešaných územiach. Gymnázium Štefana Moyzesa v Moldave nad Bodvou s vyučovacím jazykom slovenským by podľa rozhodnutia košickej župy nemalo na budúci školský rok otvoriť prvú triedu v štvorročnom štúdiu. Škola podá žiadosť o prehodnotenie jej rozhodnutia. „Sme gymnázium, ktoré pôsobí v zmiešanom multikultúrnom prostredí a sme jediné slovenské gymnázium v Košiciach-okolí,“ zdôrazňuje jeho riaditeľka Zuzana Borovská. Povolenie na otvorenie prvého ročníka osemročného gymnázia škola už má.
Prvý ročník v štvorročnom štúdiu tu však neotvorili na tento rok z iných dôvodov „Záujem nebol taký, ako sme očakávali,“ vysvetľuje riaditeľka. Aj preto chcú viac spolupracovať s mestom v snahe zvýšiť záujem o štúdium na škole. „Školy na vidieku majú svoje opodstatnenie. Aj mestá by si mali uvedomiť, že ak tieto školy nebudú, vzdelávanie sa bude sťahovať do veľkých miest,“ upozorňuje Borovská. Žiaci z Moldavy nad Bodvou to majú do Košíc, kde je desiatka gymnázií s vyučovacím jazykom slovenským, 28 kilometrov. „Pre niektoré deti a ich rodičov, najmä zo sociálne slabších pomerov, je gymnázium v Moldave výhodou,“ hovorí Borovská.
Školy s malým počtom žiakov to budú mať o dva roky ešte ťažšie. Podľa novely školského zákona, ktorú nedávno schválila vláda, budú musieť mať v jednej triede najmenej 17 žiakov. Ak sa zároveň zmení systém financovania, ako avizuje ministerstvo školstva, školy, o ktoré bude malý záujem, budú mať problém s udržaním svojej prevádzky. Pomôcť im môžu zriaďovatelia, ktorí môžu určiť nižší počet žiakov. Podľa zákona takúto úľavu môžu mať len tie školy, ktorých absolventi chýbajú na trhu práce.