Tu sa však podiel Slovenska na fungovaní tejto inštitúcie a zároveň aj na Nobelovej cene nekončí. Slovenské vojenské cvičiská v Zemianskych Kostoľanoch a Čereňanoch, ktoré sú jediné svojho druhu v Európe, trénujú inšpektorov tejto organizácie. O tom, ako to prebieha, hovorí plukovník Miroslav Ofčarovič, ktorý je odborným garantom našich ozbrojených síl za oblasť radiačnej, chemickej a biologickej ochrany.
Odkedy prebieha výcvik inšpektorov organizácie na Slovensku? Ako sme sa k niečomu takému vôbec dostali?
Slovensko spolupracuje s Organizáciou pre zákaz chemických zbraní od roku 2005, keď sme pre nich robili prvé cvičenie. Objekt nášho výcvikového centra v Zemianskych Kostoľanoch sa im veľmi páčil, preto k nám začali chodiť cvičiť a školiť sa. Vzniklo to aj na základe odporúčania ministerstva hospodárstva, keďže ono je odborným garantom pre komunikáciu s organizáciou za Slovensko. Ministerstvo obrany na spolupráci s organizáciou iba participuje.
Ako často sa k nám chodia inšpektori školiť a ako dlho taký výcvik prebieha?
Organizácia robí priemerne tri výcvikové cykly ročne. Určené sú pre rôzne skupiny ľudí z OPCW. Najprv ide o výcvik inšpektorov, ktorý je viac-menej zameraný na analýzy, detekcie či vykonávanie dekontaminácie. Tento výcvik prebieha na základe ich vlastných metodických postupov, čo znamená, že my im poskytujeme priestor, materiálne zabezpečenie a oni tu svoje postupy preverujú. Ďalším typom je výcvik expertov v laboratórnych zručnostiach. Títo ľudia už idú do problematiky hlbšie a nerobia len základnú detekciu, ale aj hĺbkové analýzy. U nás pracujú v laboratóriách a pripravujú sa na to, aké postupy používať pri analýzach rôznych chemických látok. Potom je tu ešte skupina expertov členských štátov organizácie, ktorí sem chodia cvičiť, aby získali základné zručnosti práce s nebezpečnými látkami. Vždy to prebieha tak, že títo experti požiadajú OPCW, aby ich vyškolila a ona potom prostredníctvom ministerstva obrany a ministerstva hospodárstva zabezpečí školenie. Každý zo spomínaných výcvikov je raz ročne a trvá 10 až 12 dní.
Aké veľké sú skupiny ľudí, ktorí sa naraz školia?
Experti majú najväčšie skupiny, 30 až 40 ľudí. Samotní inšpektori asi do 20 ľudí aj so sekretariátom a čo sa týka laboratórnych zručností, tam sa to pohybuje okolo 10.
Výcvik v Zemianskych Kostoľanoch je vraj špecifický tým, že inšpektori si môžu vyskúšať prácu v reálnych podmienkach, pracuje sa teda s reálnymi toxickými látkami. Nie je to pre okolie nebezpečné?
Výcvik prebieha vo vonkajších aj vnútorných priestoroch. Bezpečnosť je pri ňom určite prvoradá. Aj čo sa týka ekológie, znečistenie nehrozí. Každý rok máme pravidelnú kontrolu z orgánov štátnej správy, samosprávy alebo zo životného prostredia.
Ako nás hodnotí zahraničie?
Veľmi pozitívne. S týmto cvičiskom totiž máme dlhoročné skúsenosti, máme vyšpecifikované postupy pre jednotlivé situácie a podobne. Aj z tohto dôvodu cvičisko v súčasnosti ponúkame aj našim partnerom v NATO.
Je dostatočne vybavené aj po technickej stránke?
Ťažko povedať, či je na porovnateľnej úrovni so zahraničím, pretože v rozsahu, v akom ho máme my, je v Európe jedinečné. Podobné cvičiská síce majú aj iné krajiny, ale omnoho menšie. V našom je na rozdiel od iných európskych krajín možné cvičiť nielen jednotlivca, ale celé tímy ľudí pri práci s toxickými chemikáliami. Napokon, aj preto k nám chodia cvičiť aj policajti, hasiči, zdravotníci, civilná ochrana a ďalší.
O OPCW sa u nás doteraz veľmi nehovorilo. Aký bol v minulosti záujem o prácu pre túto organizáciu?
Určite dosť veľký. Od jej vzniku nás zastupujú permanentne dvaja až traja ľudia. Spravidla pochádzajú z ministerstva obrany, teda sa s podobnou prácou už stretli.
Koľko Slovákov v nej doteraz pôsobilo?
Ak dobre rátam, tak asi osem. Mali rôzne kontrakty, niektorí tam pôsobili aj sedem či osem rokov. Organizácia totiž funguje tak, že sa podpisujú kontrakty. Niektoré sa predlžujú, niektoré nie, môže sa tiež postúpiť na vyššiu úroveň. Napríklad z inšpektora sa stane člen technického sekretariátu a podobne. Je to tak preto, aby rotácia personálu bola dostatočne veľká a aby bola zaručená čo najväčšia objektivita kontroly.
Vie armáda po návrate našich ľudí z organizácie nejako zužitkovať ich skúsenosti? Môžu znova vstupovať do služby?
Nie. Predtým, ako sa zamestnajú v organizácii, totiž musia požiadať o prepustenie do zálohy. Okrem toho po niekoľkých rokoch spravidla už majú inú civilnú prácu a už sa ani nechcú vrátiť do armády. Napokon, neumožňuje to už ani zákon.
Ak to teda obrátime, čo máme zo spolupráce s organizáciou my?
Profesijnú prestíž. Dokazuje to, že naši ľudia sú natoľko fundovaní a vzdelaní, že je o nich záujem. Takisto pre nás ako odborníkov v tejto oblasti je to zadosťučinenie, keď je o nás záujem. Určite z toho však nemáme finančný profit.
Ako sa vôbec dá dostať do tejto organizácie?
Väčšinou sa to robí tak, že keď majú v organizácii voľné miesta, vyhlásia konkurz. Ten prebieha dvojakým spôsobom, najprv cez internet, kde sa preverujú odborné veci, analytická chémia a podobne, a keď si niekoho vyberú ako vhodného kandidáta, pozvú si ho do Haagu. Tam už prebieha preskúšanie z odbornej terminológie, anglického jazyka a ďalších iných špecifických oblastí.
Spočíva práca ľudí z organizácie len v zasahovaní v teréne alebo robia aj v úzadí, napríklad na základniach?
OPCW má svoju základňu v Haagu, kde má sídlo. Tam sídli celý technický sekretariát, ale väčšina práce je v teréne. Tam vykonáva kontrolu či sa zameriava na likvidáciu chemických zbraní.
V čom podľa vás spočíva prínos tejto inštitúcie v medzinárodnom meradle?
Myslím si, že prínos je obrovský, pretože množstvo chemických látok, ktoré bolo vyrobené, je enormné. Sú to látky, ktoré by sa dali nazvať ako jadrové zbrane menej majetných, keďže dnes už chemické látky nie je ťažké vyrobiť. Navyše, nestoja také finančné prostriedky ako iné zbrane. Treba si uvedomiť, že množstvo chemických zbraní, ktoré už bolo vo svete vytvorené, je nutné zlikvidovať, a to takým spôsobom, aby to bolo prijateľné aj z hľadiska ekologickosti. Nejaká kontrola tu určite musí byť.
Čo si myslíte o pozícii, ktorú si organizácia vydobyla v Sýrii, kde kontroluje prakticky všetky chemické zbrane?
Ťažko povedať, keďže je to niečo nové. OPCW sa zväčša stráni takýchto konfliktov a rieši skôr likvidáciu zbraní či dohliada na ich kontrolu. Neviem preto odhadnúť, ako sa s tým vyrovná samotná organizácia, ale aj bojujúce strany. Keď to vyjde, určite to bude veľký prínos.