Ako SDKÚ ratoval bývalý pokladník

Kucejova firma podľa našich zistení v rokoch 2009 až apríli 2012 poskytla SDKÚ pôžičku vo výške celkovo 618-tisíc eur. Medzitým SDKÚ vznikla pohľadávka vo výške 640-tisíc eur voči bývalej pokladníčke Eve Lilkovej, ktorá peniaze spreneverila. Súd ju v septembri 2011 po dohode so špeciálnym prokurátorom o vine a treste odsúdil na osem rokov väzenia.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Modelový príklad.

Ak si chcete prečítať tento komentár, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Kucejova firma podľa našich zistení v rokoch 2009 až apríli 2012 poskytla SDKÚ pôžičku vo výške celkovo 618-tisíc eur. Medzitým SDKÚ vznikla pohľadávka vo výške 640-tisíc eur voči bývalej pokladníčke Eve Lilkovej, ktorá peniaze spreneverila. Súd ju v septembri 2011 po dohode so špeciálnym prokurátorom o vine a treste odsúdil na osem rokov väzenia.

V strane však, ako sa zdá, našli spôsob, ako si pomôcť. Do hry vstúpil práve pokladník z Dzurindových čias Kucej. SDKÚ v decembri 2012 podpísala s Kucejovou firmou Apartments & Gallery zmluvu o postúpení pohľadávky. V praxi to znamená, že pohľadávku strany voči účtovníčke prevzal na seba Kucej a SDKÚ mu nemusela vracať 618-tisíc eur, ktoré jej v minulosti požičal. Zmluva sa tak javí pre stranu výhodne, už menej pre Kuceja. Navyše SDKÚ akoby spomínanú sumu daroval. Obchod SDKÚ s Kucejom nevysvetlil predseda strany Pavol Frešo, ale generálny sekretár Štefan Kužma. Ten tvrdí, že iniciátorom transakcie bol bývalý pokladník. „Zmluvu inicioval pán Kucej, keďže pohľadávka vznikla v čase, keď on bol zodpovedný za účtovníctvo strany. Takýto postup avizoval pri odchode z funkcie, nechcel mať žiadne vzťahy s novým vedením, a tak chcel mať vyrovnané záväzky a pohľadávky z čias, za ktoré zodpovedal,“ povedal Kužma s tým, že je známe, že Kucej strane požičiaval peniaze.

Strana svoje hospodárenie obhajuje auditom a považuje ho dnes za zdravšie a úplne transparentné. Po nástupe nového vedenia si strana už žiadne pôžičky nebrala. „To, že ide o dlhodobo verejne známe skutočnosti, ktoré sa riešia v predvolebnom čase, svedčí o tendenčnosti a manipulatívnosti v období kampane," dodal Kužma.

Expokladník Kucej na viaceré otázky odpovedal len strohým stanoviskom. Uviedol, že k uzatvoreniu dohody s SDKÚ pristúpil preto, že „som chcel aj pomôcť strane, aj týmto spôsobom urobiť bodku za mojím 10-ročným účinkovaním v Prezídiu SDKÚ“. Podľa neho došlo k zhode ako účtovne a právne urobiť dobrú zmluvu.

Kucej chce teraz svoje peniaze od bývalej účtovníčky strany Lilkovej. „Voči pani Lilkovej sme už podnikli právne kroky a verím, že sa dostaneme aspoň k časti peňazí,“ zareagoval Kucej. Jeho firma sa však len veľmi ťažko dostane k pohľadávke osoby, ktorá je za mrežami.

Čo môže byť teda v pozadí zmluvy medzi Kucejom a SDKÚ? Vzniká totiž otázka, či podpis zmluvy a toto zvláštne vysporiadanie medzi Kucejom a SDKÚ nesúvisí tiež so zákazkami Bratislavského samosprávneho kraja, ktoré dostali aj nitrianske firmy. Generálny sekretár SDKÚ Kužma to považuje za výmysly. „Sú zjavne súčasťou niekoho zúfalej predvolebnej kampane a nemajú s realitou nič spoločné,“ poznamenal Kužma. Samotný Kucej túto otázku nechcel komentovať. „Bol by som rád, aby sa moje meno nespájalo s Bratislavským samosprávnym krajom, lebo s pánom Frešom neudržiavam žiadny kontakt a pán Frešo nemá záujem o moje finančné poradenstvo,“ dodal Kucej.

Podľa politológa Michala Horského faktom je, že dôveryhodnosť strany opäť raz utrpela. Nechal by na súdnom človeku, kto zarobil a kto prerobil na tomto obchode. „Je zrejmé, že ide o netransparentné a podozrivé dohody a veľkú dôveru nevzbudzujú. Ak SDKÚ sľubuje, že po župných voľbách prijme zásadné politické rozhodnutia, medzi inými aj o prezidentskom kandidátovi, tak sa môžeme dočkať aj ďalších nie bezvýznamných rozhodnutí SDKÚ, s ktorou jej voliči neustále účtujú,“ zhodnotil politológ.