Problém s prednostnými vyšetreniami by sa mal čoskoro vyriešiť. Počíta s tým novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti z dielne Mosta-Híd.
Bugárovci právnou normou reagujú na množiace sa sťažnosti pacientov, ktoré sa týkajú prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti. Novela by mala po novom stanoviť, že medzi časom na prednostné vyšetrenia musia byť vyhradené dve hodiny na riadnu ordináciu, aby aj pacienti, ktorí si nepriplatia, mohli byť v riadnom čase ošetrení.
Vláda opozičnú novelu odobrila po tom, keď ju odporučilo schváliť ministerstvo zdravotníctva. To však návrh doplnilo aj o potrebnú novelizáciu súvisiacich právnych noriem. Návrh nezasahuje do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponecháva samosprávnym krajom kompetenciu rozhodovať o výške doplatku za prednostné vyšetrenie. Nová však má byť spomínaná povinnosť vyhradiť si počas ordinačných hodín aj čas pre pacientov, ktorí si nepriplatia.
Legislatívny rámec, ktorý reaguje najmä na znevýhodňovanie pacientov zo slabších sociálnych skupín, má priniesť aj možnosti regulácie a kontroly. Čas na prednostné vyšetrenie majú schvaľovať lekári samosprávnych krajov, ktorí majú mať aj možnosť kontroly ich dodržiavania.
Hmotná núdza podľa Chmela siaha na dôstojnosť
Vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi podľa poslanca Rudolfa Chmela (Most-Híd) siaha na dôstojnosť najchudobnejších. Ako ďalej uviedol v parlamentnej rozprave, jediní, ktorí získajú zamestnanie, budú koordinátori malých obecných služieb.
Zamestnanosti by pritom podľa neho prispelo, keby štát poskytoval skutočnú možnosť na získanie reálneho pracovného miesta. „Ak by tento zákon inicioval ktokoľvek z pravicových politikov, myslím, že by ste ho roztrhali na kusy,“ odkázal poslancom Smeru.
Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter uviedol, že vláda chce zvýšiť pričinenie občana pri riešení jeho hmotnej núdze. Na riešenie tohto problému je podľa ministra spoločenská objednávka. „Reagujeme na chýbajúcu adresnosť v sociálnom systéme,“ tvrdí Richter. Pripustil, že po roku od aplikácie zákona v praxi ministerstvo práce zákon prehodnotí a navrhne možné zmeny. „Tento návrh zákona nemá nechať ľudí zomrieť,“ upozornil Richter.
Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,6 eura má štát podľa navrhovaného zákona od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín. Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne. Ak ani jeden z rodičov nevyužije ponuku obce a nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky, ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Rodina by však mala naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur.
Zákonodarcovia prerokujú aj novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorej podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) už nemá byť súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť. O návrhoch na rozšírenie záväznosti KZVS ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi by mala rozhodovať tripartitná komisia. Po prerokovaní týchto bodov čaká plénum NR SR dvojica návrhov predložených rezortom vnútra.