Doteraz túto kompetenciu mali len pedagogické fakulty alebo vysoké školy s katedrou pedagogiky. Najnovšie im pribudne konkurencia. Inžinieri či absolventi umeleckých škôl, ktorí majú záujem učiť na stredných školách, by tak mali dostať možnosť urobiť si pedagogické minimum tam, kde vyštudovali.
Zmeny zavádza novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch v školstve, ktorá na budúci týždeň vstupuje do platnosti. Volali po nich najmä stredné odborné školy. „To, že si inžinieri budú môcť urobiť doplňujúce pedagogické vzdelanie na svojej materskej katedre, len vítame. Budúcich technikov musia učiť najlepší odborníci – inžinieri, ktorí majú odbornosť a prax a sú dobrí pedagógovia, teda vedia svoj odbor naučiť. Obrazne povedané, najlepších pekárov by mali učiť najlepší pekári,“ hovorí Felix Domény zo Strednej priemyselnej školy strojníckej v Bratislave.
Domény si nevie predstaviť, že by učiteľov priemysloviek pripravovala len pedagogická fakulta – teda bakalári technického vzdelania, ktorí potom idú na pedagogiku. „Mali sme aj prípady, keď k nám takí prišli na prax a sami potom hovorili, že žiaci vedia viac ako oni,“ dodáva.
Možnosť opäť poskytovať doplňujúce pedagogické vzdelávanie uvítala Slovenská technická univerzita. „Práve na technických školách študujú inžinieri pripravení vyučovať technické predmety na stredných odborných školách,“ uviedla hovorkyňa univerzity Andrea Hajduchová.
Zástupcovia pedagogických fakúlt zas upozorňujú, že ich fakulty majú vyššiu úroveň vzdelávania v pedagogicko-psychologických disciplínach. „Ak máme špecializované vzdelávanie učiteľov, je logické, že aj doplňujúce pedagogické vzdelávanie by sa malo uskutočňovať tam,“ hovorí dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity René Bílik.
Budúcich učiteľov vzdelávajú zo školskej psychológie, psychológie dieťaťa i didaktiky odboru. „Teda v tom, s čím všetkým sa môžu stretnúť pri výučbe a výchove detí či mladých, ale aj v tom, ako učiť svoj predmet,“ dodáva Bílik.
Pravidlá na výučbu pedagogického minima sa po novom zjednodušia. Kým predtým musela mať škola akreditovaný študijný odbor učiteľstvo, po novom bude stačiť, ak si vypracuje program a nájde garanta – teda učiteľa s titulom PhD. v pedagogike alebo v teórii vyučovania odborných predmetov, ktorý má najmenej päťročnú pedagogickú prax. Získanie tejto akreditácie bude jednoduchšie ako v prípade riadneho študijného programu.
Predseda Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár a rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre s týmto uvoľňovaním pravidiel nesúhlasí. Pripúšťa, že „v pozadí takého opatrenia môže byť aj záujem o elimininovanie pôsobenia pedagogických fakúlt, prípadne zníženia ich počtu“. Štát podľa neho paradoxne rozširuje možnosť vychovávať učiteľov v čase, keď sa „zo strany predstaviteľov ministerstva školstva kritizuje nadprodukcia absolventov učiteľského štúdia“.
Rezort školstva riziko znižovania počtu pedagogických fakúlt odmieta. „Doplnenie si pedagogickej spôsobilosti u absolventov vysokoškolského alebo stredoškolského vzdelania nepedagogického zamerania bolo umožnené už v dávnej minulosti a pedagogické fakulty to neohrozovalo,“ uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák.
Dôvodom zmeny bolo podľa neho aj to, že hoci školy aj doteraz mohli umožňovať pedagogické minimum len k odborom, ktoré sa u nich študovali, vyskytlo sa „zopár prípadov, keď vysoká škola poskytovala doplňujúce pedagogické štúdium aj k takým odborom, ktoré nemala akreditované. Utrpel tým proces a samozrejme aj pedagogický zamestnanec“, dodal Kaliňák.