ČSSD verila, že bude schopná vládnuť s komunistami. Vo voľbách síce skončila na prvom mieste, jej 20,45 percenta hlasov je však veľmi slabý výsledok. Veď ešte na jar mala v niektorých prieskumoch 30-percentnú podporu. Babišovci na druhom mieste zaostali za sociálnou demokraciu so ziskom 18,65 percenta len tesne.
"Je to akýsi zlom. Voliči poslali do parlamentu úplne nových ľudí. Akoby vraveli, že chcú začať od začiatku. Je to trocha problém,“ povedal pre Pravdu český politológ Aleš Balcar. "Hovoria, že všetko bolo v uplynulých rokoch zlé. Zahadzujeme do istej miery osvedčené ideové koncepty. Akoby sme si symbolicky povedali, že ideme opäť urobiť to, čo v roku 1989,“ myslí si Balcar.
Veria novým
Prehrala tak stabilita politického systému, keď v Poslaneckej snemovni bude až sedem subjektov. Z toho dva úplne nové. Okrem Babišovho ANO sa do parlamentu dostal aj Úsvit Tomia Okamuru (6,88 percenta). Staronovým členom snemovne budú ľudovci (6,78 percenta). Skazu zažila ODS, ktorá získala len 7,72 percenta hlasov. Ani ďalšia pravicová strana TOP¤09 sa nemá s podporou 11,99 percenta voličov veľmi čím chváliť. Komunistov volilo 14,91 percenta hlasujúcich. Účasť bola tesne nad 59 percent a bola tak jedna z najslabších v histórii samostatného Česka.
Hlasujúci potvrdili prepad tradičnejších strán aj vo svojich reakciách. "Volil som ANO,“ povedal v uliciach Prahy pre Pravdu vodič Václav Mlejnek. "Prečo? Lebo sú noví.“ "Za dvadsaťštyri rokov tento štát viedli strany skôr zle. Aj ja som volil ANO,“ tvrdí zase 45-ročný Pavel Zemánek. "Babiša som raz stretol. Verím mu. Bol by som radšej, keby sa teraz spojil so sociálnou demokraciou.“
Povolebné rokovania, ktoré teraz čakajú Česko, budú pravdepodobne veľmi náročné. Na jednej strane je prezident Miloš Zeman, ktorý sa viditeľne nebude ponáhľať s tým, aby si vybral premiéra. Ako včera uviedol v Českej televízii, príliš mu neprekáža ani rozpočtové provizórium. Okrem toho v súčasnosti je pri moci vláda Jiřího Rusnoka, ktorú si Zeman v lete sám vybral.
Povie Babiš áno?
Druhou komplikáciou je, že je prakticky nemožné dať dokopy vládu bez zastúpenia ČSSD alebo ANO. Babišovo hnutie však na podobný scenár nebolo príliš pripravené. Pre voľbami jeho predstavitelia tvrdili, že svoju úlohu vidia v opozícii. Babiš to zopakoval ešte aj vo veľkej predvolebnej debate minulý štvrtok.
"V krátkodobom horizonte to vyzerá tak, že by mohla vzniknúť vláda ČSSD a ľudovcov, ktorú by tolerovala ANO,“ myslí si Seán Hanley z Fakulty slovanských a východoeurópskych štúdií na University College v Londýne.
Podľa denníka Právo tento scenár už pripustil aj samotný Babiš. "Pokiaľ sa dohodneme na programe, tak to nemôžem vylúčiť,“ citovali noviny miliardára. "Nie je to ale naša priorita. Nechceme, aby nám niekto vyčítal, že sme ako Veci verejné a že sa pcháme do vlády,“ vyhlásil Babiš. V prípade, že by bol v kabinete, by mal záujem o ministerstvo financií. Sociálnych demokratov vidí v koalícii s ANO a ľudovcami aj Sobotka. Šéf strany to povedal pre spravodajský portál idnes.cz.
"Je to jediná vláda, ktorá sa reálne ponúka,“ myslí si o spojení ČSSD, ANO a KDU-ČSL Hanley. "V dlhodobejšej perspektíve je však veľmi otázne, nakoľko bude Babišovo hnutie stabilné. Je to neštandardná skupina s vágnym programom, ktorej dominuje bohatý zakladateľ,“ pripomína odborník. Podľa Hanleyho sa dá predpokladať, že v snemovni dôjde k deleniu a formovaniu nových spojenectiev. Výsledkom bude sťažené vládnutie a potreba dohadovať sa na jednotlivých veciach, aby sa v parlamente našla väčšina.
"Ak k tomu dôjde, môžu sa k sebe priblížiť ČSSD a komunisti. Asi to o niečom vypovedá, že šéf sociálnych demokratov Bohuslav Sobotka rokoval najprv práve s KSČM. Je to totiž jedna z mála strán, ktorá zostáva v českom politickom systéme stabilná,“ pripomína Hanley, ktorý však zdôrazňuje, že parlament sa skutočne môže dostať do chaotickej situácie.
Tak v tejto chvíli vidí Česko aj svet. "Neviem, či zahraničiu volebné výsledky dávajú nejaký zmysel, veď ho nedávajú ani nám priamo. Na Západe predstavovala stredná Európa, a najmä Česko jeden z najúspešnejších príkladov prechodu od komunistického režimu k trhovej ekonomike. Na druhej strane svet nechápe, že časť spoločnosti to tak nevníma,“ povedal pre Pravdu Benjamin Cunningham, korešpondent prestížneho magazínu Economist pre strednú Európu. "Čísla hrubého národného produktu môžu vyzerať dobre. Ale výsledky volieb sa podobajú až na náhodu. Ukazuje to, aké množstvo Čechov sa úplne vzdialilo politike.“
Cunningham si myslí, že preferovaný scenár Západu by bola podnikateľská stabilita. "Preto ani nikoho až tak veľmi nezaujíma, kto je pri moci. Ale najmä to, či to stabilne funguje,“ hovorí expert. "Bude to však zložité. Keď sa hovorilo o vláde ČSSD a KSČM, ozývalo sa veľa nesúhlasných hlasov. Ale asi by to bol stabilnejší variant ako čokoľvek, čo uvidíme. Nakoniec by taká ľavicová aliancia ľuďom príliš neprekážala,“ tvrdí Cunnnigham.
Foto: SITA, Michal Svítok
Rozhádaná ČSSD
Nestabilita českého politického systému pritom pramení nielen z nových strán, ale aj zo strát tých starých. Sociálna demokracia sa tak do istej miery môže obávať o svoju budúcnosť. Hneď po voľbách sa do Sobotku pustil prvý podpredseda ČSSD Michal Hašek. Svojmu šéfovi odkázal prostredníctvom televízie, že po takom volebnom výsledku by on odstúpil. Predstavitelia Haškovho krídla sa vraj podľa spravodajskej stránky Česká pozice stretli aj s prezidentom Milošom Zemanom. Je to práve hlava štátu, ktorá si môže vybrať budúceho premiéra. Sobotka však Haškovi hneď vrátil úder.
"On je mnoho rokov vo vedení sociálnej demokracie. Nepochybne mal ako štatutárny podpredseda veľa možností jej politiku ovplyvniť. Ťažko sa teraz môže tváriť, že s politikou sociálnej demokracie nemá nič spoločné,“ citoval server aktualne.cz Sobotkove slová na adresu Haška. Už pred voľbami však bol boj dvoch krídiel ČSSD bratovražedný. "Uvedomili si to až v poslednej chvíli. Až vtedy najmä hašekovci začali chápať, že ohrozujú aj sami seba, ak oslabujú Sobotku,“ povedal pre Pravdu vysokopostavený zdroj z ČSSD, ktorý nechcel byť menovaný.
Sociálna demokracia si pritom musí dávať pozor na to, aby neskončila ako jej tradičný rival ODS. Občianski demokrati mali v roku 2006 vo voľbách viac ako 35 percent hlasov. Teraz ich nemajú ani osem. ČSSD nepadá tak rýchlo. V roku 2006 ju volilo viac ako 32 percent voličov, teraz bol jej výsledok o 12 percent slabší. Ale na rozdiel od ODS boli sociálni demokrati sedem rokov v opozícii.
"Paradoxne je obrovský pokles občianskych demokratov jedným z problémov ČSSD,“ tvrdí Hanley. "ODS bola dlho pre sociálnu demokraciu jasnou konkurenciou ako dobre definovaná pravica. Teraz sa ČSSD ocitla na neznámom teritóriu.“ "Sociálna demokracia je na tom zle z hľadiska volebného výsledku, aj v rámci toho, že prezident jej hádže polená pod nohy,“ pripomína tiež Balcar.
Babiš lovil všade, objavil sa v správnej chvíli
Akcia nespokojných občanov (ANO) ubrala voličov z ľavicového aj z pravicového tábora, upozornil v rozhovore Jan Hartl, šéf Strediska empirických výskumov. „Keď začalo byť jasné, že Česko čakajú predčasné voľby, ľudia sa pustili do hľadania politickej alternatívy. Andrej Babiš im ju so svojím hnutím ponúkol,“ povedal Hartl v rozhovore pre Pravdu.
Prečo sa Babišovo hnutie priblížilo až k zisku takmer pätiny hlasov? Oslovil príbehom úspešného podnikateľa, ktorý sľubuje boj proti korupcii? Alebo sa pod úspech podpísalo sklamanie mnohých voličov z verejného života?
Viac ako 18 percent hlasov pre ANO je hlavne dôsledok rozčarovania z politiky, ktoré je v Česku obrovské. Výnimkou je obdobie začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa strany a hnutia usadzovali na scéne a občania vnímali tento systém ako záruku demokracie. Odvtedy dôvera v politikov postupne klesá.
Prečo?
Najprv si to zlizla pravicová Občianska demokratická strana a po nej aj sociálna demokracia. Veľa voličov v podstate začalo považovať všetky zabehnuté politické strany za tábory, ktoré sa nezaujímajú o ich problémy, a sledujú osobný prospech. Môžeme pokračovať s dojmom mnohých ľudí, že politici si rozdávajú kšefty a nedbajú na potreby verejnosti. Keď si to zrátame, tak podľa týchto voličov nejde o osoby, čo sa venujú spravovaniu krajiny, a v politike sú kvôli sebe – pre vlastné záujmy. A to bez ohľadu na ľavicu alebo pravicu.
Kedy sa začal tento názor prejavovať v parlamentných voľbách?
Údaje sme prvý raz sledovali v roku 2006, keď sa ukazovalo, že ľudia dychtivo hľadajú nejakú zmenu. Vtedy sa však ešte nerozhodli pre alternatívu. O štyri roky neskôr nastalo ešte silnejšie rozčarovanie a počnúc rokom 2010 znovu stúpla nespokojnosť verejnosti s činnosťou politikov. Babiš prišiel v správnej chvíli.
Čiže mu nahrali okolnosti.
Na jeseň 2011 založil občianske združenie, ktoré sa v roku 2012 zmenilo na politické hnutie. Až do jari 2013 záujem o ANO stagnoval. Pohyboval sa na úrovni iba dvoch percent popularity.
Odvtedy uplynulo pomerne málo času, v čom nastala zmena?
Keď začalo byť jasné, že Česko čakajú predčasné voľby, ľudia sa pustili do hľadania politickej alternatívy. Babiš im ju ponúkol v podobe stredovo zameraného zoskupenia, ktoré vzalo nielen občianskej demokracii a TOP 09 nespokojných voličov, ale najmä sociálnej demokracii. ANO odčerpala voličský potenciál aj z pravicového, aj z ľavicového tábora.
Pred voľbami veľa politikov tvrdilo o Babišovom hnutí, že je nesúrodé, nepredvídateľné, že sa časom môže rozpadnúť. Dá sa to predvídať?
Vývoj v ANO bude veľmi závisieť od toho, aby Babiš vlastne ešte len stvoril hnutie ako politický subjekt. V situácii, keď babišovci kandidovali, tak ešte neboli zakotvení na scéne. Po voľbách usadnú do Poslaneckej snemovne, musia si dohodnúť deľbu práce a podobne. Samozrejme, že Babiš si musí takpovediac postrážiť svoje hnutie. Predpokladám, že ako úspešný manažér zvládne túto výzvu, ale uznávam, že ho nečaká ľahká úloha.
Kde môže natrafiť na ťažkosti?
Každá nová politická formácia býva nestabilná.