Podľa výsledkov prieskumu v krajinách OECD skúsenosti s využívaním počítačov nemá v priemere vyše deväť percent dospelých, na Slovensku je to však až 22 percent. Za našou krajinou je už len Taliansko. Slovensko je pod priemerom aj v schopnosti dospelých riešiť cez počítač komplikovanejšie úlohy. Netýka sa to len staršej generácie, ale aj mladých vo veku 16 až 24 rokov. Dôvodom je aj nedostatok kvalitných učiteľov informatiky a predmetov, ktoré súvisia s programovaním.
„Nie sme zlí, ale sme horší,“ komentoval výsledky prieskumu riaditeľ Základnej školy v Spišskom Podhradí Ján Jurečko. Vo výučbe informatiky a získavania počítačových zručností sú podľa neho v rámci Slovenska rozdiely. „Veľa závisí od toho, z akého prostredia deti pochádzajú a nakoľko sa na výučbu počítačových zručností zameriava aj škola,“ hovorí. Deti podľa neho zvládajú základnú komunikáciu – sú na sociálnych sieťach, e-mailujú, surfujú po internete, skypujú. „Druhá vec je, ako vedia využívať textové, tabuľkové a grafické programy či tvorbu prezentácií v Power Pointe. V tom môžu byť medzi školami rozdiely a deti, ktoré sú z menej podnetného prostredia, sú potom aj pri ďalšom vzdelávaní v závoze,“ poznamenáva.
Nedostatok kvalitných učiteľov informatiky i odborných predmetov, ktoré súvisia s programovaním, pripúšťajú najmä na stredných odborných školách. „Získať dnes dobrého informatika je problém. U nás je síce situácia dlhodobo stabilizovaná, učitelia sa postupne rekvalifikovali a vyškolili, ale ak by niekto odišiel, neviem, či dosť rýchlo zoženiem náhradu,“ hovorí František Tamašovič, riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch.
„Zohnať dobrého kvalifikovaného učiteľa je skôr vecou náhody,“ vraví Stanislav Petráš zo Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Trnave, kde majú odbory ako mechanik počítačových sietí či grafik digitálnych médií. „Ak príde kvalitný absolvent a potom si chce založiť a zabezpečiť rodinu, nemožno sa čudovať, že odíde do súkromnej sféry, kde zarobí trikrát viac,“ dodáva Petráš.
Na gymnáziách sú menej skeptickí. „Je veľa nadšencov informatiky, ktorí chcú a dokážu kvalitne učiť. Problém je skôr v tom, že si často musia okrem toho privyrábať inde,“ hovorí predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavol Sadloň.
Gymnáziá učia praktické zručnosti práce s počítačom, ako spracovávanie údajov do tabuliek, ale aj základy programovania. Podľa Daniela Olejára z katedry informatiky Univerzity Komenského je však vyučovanie informatiky na stredných školách postavené najmä na ovládaní počítačových aplikácií, nie na tom, aby sa žiaci učili, ako fungujú. „Väčšina detí vie používať počítač na hry, na komunikáciu na sociálnych sieťach, v škole si píšu referáty vo worde, vedia trochu robiť v Power Pointe a hotovo. Potom je niekoľko nadšencov, ktorí sa naučia niečo navyše v nejakej aplikácii,“ hovorí.
Navyše, najlepší študenti podľa Olejára odchádzajú do zahraničia, prípadne si vyberú iné školy ako fakultu matematiky, fyziky a informatiky, kam ide študovať len časť zo šikovných maturantov. „Klesá počet študentov a aj tí dobrí hovoria, že pôjdu radšej inde, kde je to ľahšie. Ak to bude takto pokračovať, dostaneme sa k tomu, že čokoľvek zložité budeme potrebovať, nebudeme schopní to vyrobiť, lebo tomu nikto nebude rozumieť,“ upozorňuje.
Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých považuje výsledky prieskumu OECD za „hlasný budíček“ pre Slovensko z iného dôvodu. Lepšia schopnosť využívať počítačové aplikácie hlavne starších vekových skupín by im mohla pomôcť lepšie sa uplatniť na trhu práce. „Krajiny, ktoré sa v prieskume najlepšie umiestnili, majú finančné nástroje na systematickú podporu ďalšieho vzdelávania, u nás nič také neexistuje,“ varuje prezident asociácie Klaudius Šilhár. Ponuka kurzov výpočtovej techniky je podľa neho veľká, ale ľudia na ne chodia väčšinou len vtedy, keď im to preplatia zamestnávatelia. Pripúšťa však, že aj niektoré rekvalifikačné počítačové kurzy sa míňali účinkom. „Veľký problém bol s tým, že jediným kritériom výberu v rámci verejného obstarávania bola cena. Ak vyhrala najlacnejšia ponuka, lektorom mohol byť aj maturant. Nespokojní boli účastníci kurzov a dôvod na nespokojnosť mal aj štát, keďže sa rekvalifikácie míňali účinkom. Kazilo to meno ďalšiemu vzdelávaniu,“ hovorí Šilhár.
Ministerstvo školstva plánuje analýzu výsledkov prieskumu predstaviť začiatkom novembra. K prípadným opatreniam, ako zvyšovať počítačovú gramotnosť dospelých na Slovensku, sa preto zatiaľ nevyjadruje.