Platy a paušálne náhrady poslancov, prezidenta, ministrov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora sa na budúci rok zrejme opäť nezvýšia. Mali by ich poberať v takej istej výške, aká bola určená ešte v roku 2011.
Vyplýva to z novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR, ktorý poslanci posunuli do druhého čítania. Plénum o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Ministerstvo financií predpokladá úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 8,2 miliónov eur.
Plat sudcu ústavného súdu a priemerný plat sudcov bude rovnaký ako tento rok, a to vo výške určenej v roku 2012. Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zostanú na úrovni roku 2011.
Sudca najvyššieho súdu a Špecializovaného trestného súdu bude mať základný plat na úrovni priznaného v roku 2012. Obdobne aj funkčný príplatok.
Platové pomery ombudsmana, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov zostávajú zachované vo výške určenej v roku 2011.
Novela podľa ministerstva financií reaguje na vládou schválený návrh rozpočtu na roky 2014 až 2016, v ktorom je už zohľadnený pozitívny vplyv návrhu zákona. „Neschválením navrhovanej úpravy by došlo k narušeniu stanoveného fiškálneho rámca, čím by bolo ohrozené splnenie deklarovaného cieľa v oblasti verejných financií,“ upozorňuje MF. Definitívne sa má o zmrazení platov hlasovať vo štvrtok 28. novembra.
Plénum bude v úvode schôdze hovoriť aj o dvoch zákonoch, ktoré parlamentu vrátil prezident Ivan Gašparovič. Ide o novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, prostredníctvom ktorej poslanci na októbrovej schôdzi schválili rozširovanie odvetvových kolektívnych zmlúv aj na tých zamestnávateľov, ktorí s takouto zmluvou nesúhlasia. „V schválenom zákone nie sú ustanovené ďalšie kritériá na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj všetky prijateľné kritériá na ustanovenie všeobecného záujmu na rozšírení jej záväznosti s cieľom vylúčiť prípadné ekonomické dopady na niektorých zamestnávateľov,“ upozorňuje vo svojom stanovisku hlava štátu. Úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa tiež podľa prezidenta neguje výsledky kolektívneho vyjednávania na podnikovej úrovni, ktorého cieľom a výsledkom je uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy.
Gašparovič vrátil aj návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, na základe ktorého by mali mať od januára 2014 ľudia v hmotnej núdzi nárok na finančnú pomoc od štátu vo výške 61,60 eura len vtedy, ak odpracujú 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľných činností. Základným predpokladom týchto podmienok má byť to, že ľuďom v hmotnej núdzi má byť práca ponúknutá. Podľa prezidenta je však toto ustanovenie v zákone problematické, pretože podľa ústavy má každý, kto je v hmotnej núdzi, právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
V úvode 27. schôdze sa bude diskutovať aj o novele zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorej bude rodičom dočasne pozastavené vyplácanie prídavku na dieťa, ak ich potomok bude páchať priestupky podľa zákona o rodine alebo zákona o priestupkoch. Dočasne im však bude vyplácanie pozastavené aj v prípade, ak prídavok na dieťa neplní svoj účel.
Celkovo 89-bodový program okrem množstva vládnych a poslaneckých zákonov obsahuje aj tajné rokovanie, keď sa poslanci pred verejnosťou a médiami zatvoria. Stane sa tak v piatok 13. decembra, keď prídu na rad správy o činnosti SIS a Vojenského spravodajstva.