Ľudovci napadnú zákon o kolektívnom vyjednávaní

Zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý v stredu opäť schválil parlament a neakceptoval pritom pripomienky prezidenta SR Ivana Gašparoviča, skončí na Ústavnom súde (ÚS) SR.

27.11.2013 12:18
budova, parlament, bratislava, politika Foto: ,
Poslanci v parlamente v stredu schválili zákon o kolektívnom vyjednávaní.
debata (9)

Postará sa o to Ľudová platforma (SDKÚ, KDH, Most-Híd), ktorá požiada ÚS SR, aby posúdil ústavnosť tohto zákona. Ľudovci sú presvedčení, že právna norma je protiústavná.

„Zákon ide proti slobodnej súťaži, slobode rozhodovania, proti zdravému rozumu a rozhodovaniu. Preto sme sa rozhodli, že dáme podnet na ÚS. Sme presvedčení, že zákon ide proti Ústave SR,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec. Za protiústavné považuje to, že zákon podľa neho nariaďuje občanom SR, aby sa riadili zmluvami, ku ktorým sa sami nezaviazali. Štefanec verí, že tak ako v Českej republike, tak aj na Slovensku bude „takýto zákon označený za protiústavný“.

„Uvedený zákon zhoršuje podnikateľské prostredie. Podnikateľské prostredie je dôležité preto, aby mohli vznikať nové pracovné miesta,“ doplnil podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna. Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku zákon poškodí najmä najzraniteľnejších. Pripomenul slová premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý ešte počas svojej prvej vlády povedal, že kríza sa Slovenska nedotkne.

Brocka poukázal na krízu na Slovensku, ktorá by si podľa neho žiadala opatrenia na pomoc ekonomike. „Vláda ale predkladá také opatrenia, ktoré krízu na Slovensku prehlbujú. Toto iné krajiny nerobia. Iné krajiny sa snažia svojim ekonomikám pomôcť,“ povedal Brocka.

Gašparovičove pripomienky parlament neakceptoval

Zákon o kolektívnom vyjednávaní prijal parlament v stredu, pripomienky hlavy štátu plénum neakceptovalo. Po novom sa tak budú môcť rozširovať odvetvové kolektívne zmluvy aj na ďalšie firmy v odvetví. A to bez súhlasu týchto zamestnávateľov.

Takáto úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa však podľa prezidenta neguje výsledky kolektívneho vyjednávania na podnikovej úrovni, ktorého cieľom a výsledkom je uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy.

Gašparovičovi sa takisto v zákone nepozdáva, že ako kritérium malej firmy, na ktorú by sa rozširovanie nemalo vzťahovať, je stanovený počet maximálne 20 zamestnancov. Pripomenul, že Európska komisia definuje ako malý ten podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb. V súvislosti s týmito pripomienkami navrhoval prezident poslancom schváliť novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní s dvoma zmenami.

Kritérium počtu pracovníkov chcel zvýšiť z 20 na 50. Rovnako chcel medzi výnimky zaradiť aj taký podnik, ktorý má ku dňu účinnosti rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzavretú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #parlament #Ústavny súd #kolektívne vyjednávanie