Detašované pracoviská škôl pôjdu do útlmu

Prísnejšie pravidlá externého štúdia by mali priniesť zvýšenie jeho kvality, ale aj útlm detašovaných pracovísk vysokých škôl. Dôležité bude, ako sa s úbytkom záujemcov a so sprísnením podmienok vyrovnajú vysoké školy.

„Predpokladám, že externé štúdium v takej podobe, ako sme ho mali doteraz, by pomaly malo zmiznúť z vysokoškolského systému,“ odhaduje predseda Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár.

Novelou zákona o vysokých školách sa má externé štúdium predĺžiť a jeho obsah by mal byť taký ako pri dennej forme. Prísnejšie podmienky tak môžu čiastočne odradiť niektorých záujemcov, ktorí mohli cez víkendové a blokové konzultácie ľahšie prísť k vysokoškolskému diplomu.

Samotných záujemcov o diplom bude ubúdať aj preto, že tí, ktorí ho potrebovali, ho už majú. „Spoločenská potreba sa pomaly napĺňa a myslím si, že budúci študenti pôjdu študovať viac na štandardné štúdium. Ak budú z rôznych dôvodov študovať dlhšie, budú na to využívať tie možnosti, ktoré ponúka kreditový systém a už nebudeme organizovať špeciálne kurzy pre zamestnaných,“ hovorí Vozár.

Ako bude vyzerať externé štúdium, zatiaľ nechcel predpovedať, pripustil však, že zmena sa dotkne najmä detašovaných pracovísk. „Je iná doba, detašované pracoviská pôjdu do útlmu,“ dodal Vozár. Záujem o externé štúdium klesá už od roku 2006, aj vlani sa naň prihlásilo menej ľudí, ako boli plány vysokých škôl. Externisti však stále tvoria dve tretiny všetkých študentov na súkromných vysokých školách a tretinu na štátnych vysokých školách. Vlani sa na tento typ štúdia zapísalo takmer 10-tisíc ľudí.

Menej náročné štúdium však ovplyvňuje kvalitu. „Za menej ako polovicu, niekedy za tretinu námahy možno získať diplom s rovnakou hodnotou ako diplom z denného štúdia. To je vážny moment, ktorý deformuje nielen vysokoškolský systém, ale aj trh práce,“ upozorňuje Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá robí rebríčky fakúlt podľa ich kvality. Trh práce deformuje prebytok formálne prevzdelaných absolventov – inžinierov a magistrov, ktorí pracujú na pozíciách, kde by stačilo stredné vzdelanie alebo bakalárske, ako je to v iných rozvinutých štátoch únie. A udeľovanie diplomov vo veľkom bez ohľadu na kvalitu štúdia zároveň znehodnocuje diplomy aj tých škôl, ktoré sa snažia o udržanie kvality.

Ani samotné sprísnenie pravidiel pre externú formu štúdia na zvýšenie jeho kvality nemusí stačiť. Diplom však bude mať rovnakú hodnotu ako pri dennej forme štúdia. „S ohľadom na doterajšiu prax možno očakávať, že výsledok tejto úpravy bude rovnaký, aký nájde konzument pri čítaní informácií o zložení a kvalite mnohých potravín, keď si môže prečítať, že výrobok obsahuje prírodne identickú arómu… Potravinári sú dnes už takí majstri, že mnohé výrobky s prírodne identickými arómami prevýšia svojou intenzitou tie skutočne prírodné. Uvidíme, čo dokážu vysoké školy so zmenou organizácie externej formy štúdia,“ uvádza Ostrovský.

Predseda Slovenskej rektorskej konferencie však ráta s tým, že sprísnenie podmienok externého štúdia bude znamenať prvý krok k zvýšeniu jeho kvality. „Zrovnoprávnia sa povinnosti, ktoré musí absolvovať študent denného aj externého štúdia, externé štúdium už nebude možné absolvovať formou konzultácií, ale študenti externého štúdia musia absolvovať všetky povinnosti ako študenti dennej formy,“ zdôrazňuje Vozár. Ďalší vývoj aj preto podľa neho bude smerovať k celkovej zmene systému externého štúdia a k útlmu detašovaných pracovísk škôl. Ich počet sa za tri roky znížil zo 140 na približne 90.

Počet detašovaných pracovísk sa bude zrejme znižovať aj po zavedení prísnejších pravidiel komplexnej akreditácie vysokých škôl. Pri schvaľovaní študijného programu bude musieť každá pobočka spĺňať to isté, čo vysoká škola. Aj detašované pracoviská musia mať napríklad knižnicu a študovňu s prístupom k základnej študijnej literatúre k danému programu alebo predmetu, samozrejmosťou by mal byť prístup študentov k internetu. Prísnejšie pravidlá sa týkajú aj personálneho zabezpečenia výučby.

Proces komplexnej akreditácie vysokých škôl sa má začať koncom jari, jeho prvé výsledky by mali byť známe o dva roky. Už teraz však hrozí, že jej výsledky budú spochybnené. Časť opozičných poslancov sa totiž rozhodla napadnúť novelu vysokoškolského zákona na Ústavnom súde, pretože podľa nich zaviedla pri komplexnej akreditácii priamu retroaktivitu.