V novele zákona o podmienkach držania psov, o ktorej bude parlament rokovať už tento mesiac, to navrhujú traja poslanci zo Smeru. Podľa matiek detí, ktoré oslovil denník Pravda, nie je navrhovaná ochrana pred útokmi psov dostatočná.
Poslanci sa vzdali zámeru zostaviť zoznam rizikových plemien, pre ktorých chov a držanie by platili prísnejšie pravidlá. Nebezpečný tak bude každý pes, ktorý už raz útočil. Jeden z predkladateľov návrhu poslanec Vladimír Jánoš chce, aby sa o novele diskutovalo čo najskôr. „Dôvodom sú neustále útoky psov na ľudí. Treba s tým niečo robiť, ale nechceli sme zachádzať do problematiky rás, lebo je to veľmi zložité. Okrem toho sa model sprísneného držania len pre niektoré plemená neosvedčil ani v zahraničí,“ vysvetľuje Jánoš.
V zákone plánujú zakázať pohyb nebezpečného psa tam, kde sa zdržiavajú deti. Ide najmä o športoviská, ihriská a školy. Obec sa však bude môcť rozhodnúť aj inak a vstup na tieto miesta môže povoliť. Podľa Jánoša majú samosprávy najväčšiu právomoc určovať ako, kedy a kde sa bude môcť pes pohybovať, pretože vedú evidenciu psov.
Jana (33) z Bratislavy navštevuje s päťročným synom detské ihriská často. „Akýkoľvek pes či iné zviera by nemali mať prístup na miesta, kde sa pohybujú deti, a už vôbec nie na ihriská. Čo je to za nezmysel, aby zákaz platil len pre tie psy, čo už útočili? Však tým sa nič nerieši,“ vraví. Ingrid (38), mama 4-ročného chlapca, s ňou súhlasí. „Deti majú rady zvieratká a o to viac sú ohrozené. Sú dôverčivé a hneď sa ku psovi priblížia. Ja ako matka sa však nemôžem spoliehať na to, že každý majiteľ psa je zodpovedný. Najlepšie by bolo v zákone ustanoviť, že všetky psy by mali zakázaný voľný pohyb na miestach, kde sú deti,“ dodáva.
Podľa prezidenta Slovenskej kynologickej jednoty Jozefa Jursu je prevencia najdôležitejšia. „Vždy je lepšie ísť cestou prevencie než následného riešenia problému. Na druhej strane tiež platí, že tie psy, čo už raz zaútočili, majú možno väčší potenciál útočiť znova a sprísnený režim tomu môže predchádzať,“ hovorí. Podľa Jursu by jedným z preventívnych riešení mohli byť priestory vyhradené pre voľný pohyb psov. Nedostatok pohybu totiž môže u nich vzbudiť agresiu a práve vtedy sa riziko útoku zvyšuje.
Riešením by mohli byť parky pre psy, jeden taký v polovici novembra otvorili v centre Bratislavy. „Pre psy sú tam rôzne hracie a cvičebné prvky. Samozrejmosťou sú osadené koše na psie výkaly. Kontrolovať priestory chodia priebežne hliadky mestskej polície spolu s našimi inšpektormi verejného poriadku. Zatiaľ nebol hlásený nijaký problém,“ hovorí Alexandra Obuchová, hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto. Dodáva, že priestor neslúži len pre psičkárov, ale aj pre bežných návštevníkov, a preto sú bezpečnosť a čistota prvoradé. Na noc bránku oploteného výbehu zamykajú, aby zamedzili prístupu vandalov. Zrealizovať tento nápad mohlo Staré Mesto vďaka daru od sponzora.
Dokázali by iné obce nájsť peniaze na podobný projekt? „Bude v kompetencii obce a na rozhodnutí obecného zastupiteľstva, ako budú túto problematiku riešiť, či nájdu nejaké vhodné riešenie na ochranu občanov i v prospech psičkárov, či zriadia priestory pre pohyb a či na to nájdu finančné zdroje vo vlastnom rozpočte alebo z iných zdrojov,“ uviedla hovorkyňa Marta Bujňáková. Pomôcť by mohli nielen sponzori, ale aj obyvatelia, ktorí môžu dve percentá z daní odviesť občianskym združeniam. Bujňáková dodáva, že psičkári môžu hľadať riešenia aj v spolupráci so samosprávou a vytvoriť pre zvieratá finančne nenáročné a vhodné výbehy bez toho, aby niekoho ohrozovali.
Novela prináša prísnejšie pravidlá pre majiteľa psa, ktorý už raz útočil. Bude musieť absolvovať kynologický výcvik do 30 dní od útoku. Chovať ho bude môcť len v chovnom priestore alebo zariadení, ktorý schváli pracovník poverený ministerstvom pôdohospodárstva. Majiteľovi, ktorého pes napadne človeka tak, že ho zraní, a nenahlási to v mieste svojho trvalého bydliska, bude hroziť pokuta až do výšky 1 400 eur.