Doteraz ich bežne prijímali aj zariadenia pre seniorov alebo domovy sociálnych služieb. Tie si však s takýmito klientmi nevedeli dať rady. Ich útoky na ostatných obyvateľov domovov, ale aj zamestnancov sa končili zraneniami, v najhorších prípadoch aj smrťou. Podľa odhadov tvoria viac ako dve percentá z celkového počtu klientov. Kde títo ľudia, ktorých sa bojí aj vlastná rodina, skončia? Odpoveď na túto otázku nie je.
Ľudia, ktorí potrebujú špeciálny ochranný dohľad, páchajú v domovoch závažné trestné činy a nenesú za ne trestnú zodpovednosť. Ostatní obyvatelia domovov sa nedokážu voči nim brániť. Ministerstvo práce preto presadilo zmeny v zákone o sociálnych službách. Podľa nich sociálne domovy takýchto klientov už prijímať nebudú. Tí, ktorí už v sociálnom zariadení majú svoje miesto, tam aj zostanú.
„Klienti zaradení z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo veku nie sú spôsobilí účinným spôsobom sa brániť proti možným prejavom násilia a zlého zaobchádzania, proti tým, ktorým súd uložil ochranné opatrenie,“ povedala Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva práce. Podľa nej je správne, ak agresívni ľudia pôjdu do tých zariadení, ktoré sú pre ne určené. Malo by ísť o detenčný ústav, ktorý však u nás neexistuje, alebo o psychiatrické nemocnice a liečebne, tie si však človeka nechajú maximálne tri mesiace.
V domovoch sú väčšinou problémoví klienti do 35 rokov. „Najvážnejšie prípady sme zaznamenali v okresoch Prievidza a Ilava. V jednom prípade klient napadol zamestnanca a zranil ho, v druhom prípade, ktorý sa stal vlani, napadnutý klient dokonca zomrel. Viem, že tento problém riešia aj iné kraje,“ upozorňuje Elena Behrová, vedúca odboru sociálnej pomoci Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Trenčiansky kraj je zriaďovateľom 26 zariadení sociálnych služieb a podľa Eleny Behrovej je v nich asi 2,5 percenta agresívnych klientov, to znamená 60 až 70 ľudí. „Stalo sa, že mladý človek zrazu zaútočil na zamestnancov aj na klientov. Útok dopadol tak, že pracovníčka zostala práceneschopná so zlomeninou ruky. Jeho správanie predtým ničím nenaznačovalo, že by jeho reakcia mohla byť až takáto závažná. Nikdy nevieme, kedy sa takéto správanie môže spustiť,“ vraví Anna Kancirová, riaditeľka Centra sociálnych služieb AVE v Dubnici nad Váhom.
Útočník z Dubnice sa už predtým liečil na psychiatrii. Podľa riaditeľky Kancirovej má v prepúšťacích správach opakovane uvedené, že je potrebná detencia, čiže umiestenie v izolácii. Sociálny domov ju však nedokáže zabezpečiť.
„Nie sme zariadenie, ktoré môže vo vysokej miere obmedzovať osobnú slobodu človeka, nemôžeme ho niekam zavrieť. Ak klient spácha nejaký trestný čin, voláme políciu a záchranku. Ak je to potrebné, klient je hospitalizovaný, ale to je len na niekoľko dní, potom príde späť,“ opisuje situáciu Anna Kancirová.
Odbor sociálnej pomoci v trenčianskej župe sa práve zaoberá prípadom mladého muža z okresu Prievidza. Momentálne je v psychiatrickej liečebni a odtiaľ by mal ísť do domova sociálnych služieb. K svojej rodine nemôže ísť, tá sa ho bojí. Ale v domove sociálnych služieb majú ten istý problém, aj zamestnankyne sa ho obávajú. Čo teda s ním?
„Nevieme, čo ďalej. Aj tento prípad je názorným príkladom toho, že riešením pre takýchto klientov by bolo jednoznačne detenčné zariadenie, aspoň jedno by mohlo byť zriadené na Slovensku. V tomto smere je o krok vpredu Česká republika, kde sú dve detenčné zariadenia, v Brne a v Opave,“ dodala Behrová.
Čo bude teda po Novom roku s ľuďmi, ktorých už domovy sociálnych služieb nebudú môcť prijať? Súd im môže nariadiť napríklad ochrannú liečbu, ktorá sa vykonáva v psychiatrických nemocniciach, odbornom liečebnom ústave, centrách pre liečbu drogových závislostí či v psychiatrických liečebniach. Tam však môžu byť len určitý čas.
Tí, ktorí už v sociálnych zariadeniach žijú, zostanú v nich aj naďalej, hoci sú nebezpeční. Domov má len jedinú možnosť, objednať takého klienta do psychiatrickej liečebne. „Ak zistíme, že klient je opakovane agresívny, v tom prípade nám nezostáva nič iné, len ho čím skôr objednať do Kremnice, Sučian alebo do Pezinka. Je to však riešenie len na dobu určitú, maximálne na tri mesiace, v ojedinelých prípadoch predlžujú pobyt, kým nie je klient kompenzovaný. Potom sa vráti opäť do domova, takže je to len provizórne riešenie,“ vysvetľuje Elena Behrová.
Detenčné centrum situáciu nezachráni
Na rozdiel od bežných psychiatrických liečební je detenčný ústav prísne stráženým zariadením. Zabezpečuje liečbu a izoláciu pacientov, ktorým súd nariadil takýto pobyt. Marek Zelman, riaditeľ Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach, si však nemyslí, že jeho vybudovanie zásadne zmení situáciu v domovoch sociálnych služieb.
Po vybudovaní detenčného ústavu volajú sociálne zariadenia. Odľahčilo by ich to od problémov s agresívnymi klientmi?
Detencia je v podstate nedobrovoľné umiestnenie človeka. Detenčný ústav je určený pre najnebezpečnejších páchateľov trestnej činnosti. Určite to nebude riešenie pre sociálne zariadenia, ktoré by tam chceli umiestniť ľudí, s ktorými majú problémy. Detencia v ponímaní sociálnych ústavov a v ponímaní trestného zákona je niečo úplne rozdielne. Určite to sociálne ústavy kapacitne nezachráni, pretože takýchto klientov majú možno stovky a detenčný ústav je plánovaný na niekoľko desiatok lôžok. Musí pokryť potreby najagresívnejších duševne chorých ľudí z väzníc a zo psychiatrických oddelení, a to už je dávno naplnená kapacita.
Od Nového roka sociálne zariadenia takýchto ľudí neprijmú. Stanú sa pacientmi psychiatrických liečební?
Nemyslím si, že je to koncepčné riešenie, aby sa takíto ľudia umiestňovali do psychiatrických liečební. Do psychiatrického zariadenia patrí človek jedine v prípade, ak má uloženú ústavnú ochrannú psychiatrickú liečbu. Ak má liečbu uloženú ambulantnou formou, nemá v psychiatrickom zariadení čo hľadať.
Agresívni pacienti, ktorí už sú umiestnení v sociálnych domovoch, tam zostanú aj naďalej. Ako si môžu tieto zariadenia pomôcť?
Sociálnym zariadeniam by pomohlo, ak by vytvorili špecializované zariadenie pre takýchto klientov. Väčšina z nich, keď sa dostane na psychiatrické oddelenie, je v poriadku. Je tam pre nich prispôsobený režim aj viac personálu. Takýto režim sa dá vytvoriť aj v sociálnych zariadeniach, len to chce vôľu a kvalifikovaný personál.