Černák čiastočne uspel so sťažnosťou, súvisiacou s väzbou

17.12.2013 15:18

Doživotne odsúdený bos banskobystrickej zločineckej skupiny podsvetia Mikuláš Černák čiastočne uspel so sťažnosťou pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), ktorá súvisí s jeho väzbou.

Súd nepriznal Černákovi žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy. Dospel k záveru, že konštatovanie porušenia sťažovateľových práv samo o sebe predstavuje dostatočné spravodlivé zadosťučinenie. O výsledku informovalo ministerstvo spravodlivosti. ESĽP uznal, že Černákovi bolo porušené právo na konanie o preskúmanie zákonnosti jeho väzby. Stalo sa to po tom, ako ho 2. februára 2007 vzali do väzby, ako aj pri jej predlžovaní 10. júla 2007. ESĽP vytkol slovenským orgánom, že čas a prostriedky, ktoré dostali Černákovi advokáti na prípravu jeho obhajoby, boli značne obmedzené.

Európsky súd poukázal na to, že obhajcovia boli predvolaní na vypočutie o Černákovej väzbe len niekoľko hodín pred výsluchom, pričom sídlo súdu bolo značne vzdialené od ich pôsobiska. Kópiu európskeho zatýkacieho rozkazu im doručili tzv. krátkou cestou priamo na súde. Dostali len približne 20 minút na to, aby nahliadli do spisu a aby sa s nimi klient mohol poradiť.

ESĽP upozornil aj na Černákov písomný sľub zo 7. februára 2007, že v prípade prepustenia na slobodu bude žiť v súlade so zákonom a nebude sa vyhýbať účelu trestného konania, o ktorom však nebolo rozhodnuté. V tomto prípade bolo treba vyriešiť aj zložitú situáciu vo vzťahu k zásade špeciality. Tá stanovuje, že súdom vydaného človeka zo zahraničia (v Černákovom prípade z ČR) možno stíhať len za tie skutky z minulosti, ktoré v žiadosti o vydanie vydal domovský štát.

Okrem toho ESĽP poukázal na to, že všetky verdikty o väzbe, na ktoré sa Černák sťažoval, s výnimkou uznesenia o vzatí do väzby, prijal súd na neverejnom zasadnutí, teda bez prítomnosti sťažovateľa alebo jeho obhajcov. Európsky súd teda považoval za vhodné, aby v konaní o sťažnosti proti predĺženiu jeho väzby Černáka osobne vypočuli. Ďalej európsky súd poukázal na to, že prepis zápisnice z vypočutia Černáka z 2. februára 2007 neobsahoval žiadne zdôvodnenie vzatia do väzby – Černák teda prirodzene očakával, že mu doručia písomnú verziu zdôvodnenia, čo by mu umožnilo účinne napadnúť tento verdikt.

ESĽP uviedol, že Černákova sťažnosť bola degradovaná len na formálny prostriedok nápravy, keďže ani uznesenie o vzatí do väzby, ani sťažnosť prokuratúry mu nedoručili pred rozhodnutím o jeho ústnej sťažnosti proti väzbe. Napokon poznamenal, že žiaden z vnútroštátnych súdov v konaní o väzbe, resp. o predĺžení väzby sťažovateľa nezaujal postoj k argumentu Černáka, ktoré sa týkali zákonnosti jeho väzby v kontexte zásady špeciality.

Vzhľadom na záver, že bolo porušené právo sťažovateľa na konanie o preskúmanie zákonnosti jeho väzby ESĽP nepovažoval za potrebné skúmať námietku porušenia zásady špeciality. Sudcovia hlasovali v pomere hlasov päť ku dvom. Dvaja sudcovia pripojili k rozsudku nesúhlasné stanovisko. Títo dvaja nedospeli k záveru o porušení príslušného práva a zároveň uviedli, že sťažnosť na aplikáciu zásady špeciality je zjavne nepodložená. Vzhľadom na to, že rozsudok nebol prijatý jednomyseľne a vzhľadom na znenie pripojeného nesúhlasného stanoviska, zástupkyňa vlády SR pred európskym súdom nevylučuje, že požiada o opätovné posúdenie veci veľkou komorou európskeho súdu.

Černák začiatkom decembra neuspel s mimoriadnym opravným prostriedkom proti doživotnému rozsudku, ktorý mu vymerali prešovské súdy za podiel na šiestich vraždách. Súdy uznali Černáka vinným zo zabitia údajného policajného informátora Jozefa Filipa, ktorého 22. septembra 1994 pri Liptovskej Tepličke strelil do krku a nechal zahrabať v lese. Černák sa k účasti na tejto vražde priznal, odmietal však priamu zodpovednosť. Súd všetky ostatné prípady posúdil ako trestný čin vraždy vo forme spolupáchateľstva.

Dňa 2. decembra 1994 sa obeťou podsvetia stal Jozef Štefan, ktorého Černák strelil krátkou guľovou zbraňou do nohy a nechal ho uhorieť v aute. Tretia vražda sa stala 5. februára 1997 v Černákovej kancelárii, kde zomrel neželaný svedok Pavol Lenhart. Černák sa zúčastnil aj na vraždách dvoch mužov z dunajskostred­ského podsvetia Milana Siposa a Emila Potáscha, ktorých telá videli svedkovia 15. marca 1997 vynášať z firmy Security 3 zabalené v kobercoch. V popradskom hoteli Gerlach 25. marca 1997 Černák pichol viackrát nožom bývalého policajta Gustáva Slivenského.

Následne mu jeho ľudia odrezali hlavu a vystavili ju na výstrahu na kapotu auta v Poprade. Zvyšnú časť tela zapálili v lesnom poraste pri Vernári. Podnikateľa Mariána Karcela zavraždil 27. júna 2000 Branislav Adamčo, ktorý je pre tento skutok právoplatne odsúdený, vraždu si objednal z väzenia Černák.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Mikuláš Černák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku