Podľa nich podozrivým postúpením pohľadávok cez viaceré spoločnosti mala profitovať firma, za ktorou má stáť Kočner. Pavol Jánošík, Adolf Gyurik a Simona Mojžišová podali na neho koncom novembra tohto roku trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Kočner tvrdí, že s firmou, ktorá mala na pohľadávkach zbohatnúť, nemá nič spoločné.
„Je to príbeh o kúpe jednej pohľadávky a o tom, ako sa stali ďalšie udalosti po tom, čo do hry vstúpil Marián Kočner. Myslíme si, že sa v rámci týchto udalostí odohralo niekoľko trestných činov, preto sme podali na Generálnu prokuratúru rozsiahle trestné oznámenie,“ vyhlásil Jánošík. Generálna prokuratúra k prípadu uviedla len to, že ho preveruje. „Môžeme potvrdiť, že takéto trestné oznámenie bolo podané 26. novembra 2013. Vo veci koná Trestný odbor Generálne prokuratúry.“
Pri postupovaní pohľadávok figurovala okrem viacerých spoločností aj Tatra banka. Tá viedla voči Simone Mojžišovej pohľadávku vo výške asi 880-tisíc eur. Podľa Jánošíka banka pohľadávku predala inej firme za 200-tisíc eur, bez toho, aby ju o tom informovala. Firma sídli na karibských ostrovoch a jej spoluvlastníkom mal byť podľa Jánošíka Kočner.
Marián Kočner spätosť so spomínanou zahraničnou spoločnosťou poprel. O trestnom oznámení vraj tiež nevedel. „Nemal som o tom ani tušenie, nijakí vyšetrovatelia ma neoslovili. S týmito tromi ľuďmi som za posledných niekoľko rokov nemal žiadne obchodné vzťahy,“ povedal. Simona Mojžišová v čase, keď mala splácať banke splátky vo výške takmer 10-tisíc eur mesačne, sa pre realitnú krízu mala dohodnúť s bankou na znížení splátok na 5 500 eur. Svoj úver mala pokryť záložným právom na lukratívne nehnuteľnosti. Banka však podľa Jánošíka po čase začala od nej žiadať, aby platila aj nepravidelné mimoriadne splátky. Tým, že Mojžišová ich nemala z čoho splácať, jej vznikol ďalší záväzok voči finančnej inštitúcii.
Na to, prečo banka predala pohľadávku súkromnej spoločnosti a nikoho o tom neinformovala a z akého dôvodu si uplatňovala nárok na úhradu mimoriadnych splátok, z Tatra banky neodpovedali. „V rámci dodržania zákona o bankovom tajomstve potrebujeme na takéto vyjadrenia písomný súhlas klienta. Do toho momentu nemôžeme prípady komentovať. Preto v tejto fáze nebudem ani preverovať, či k situácii skutočne došlo,“ uviedla hovorkyňa banky Marína Masárová.
Advokát Radovan Pala z kancelárie TaylorWessing e/n/w/c vysvetlil, že ak banka odpredá pohľadávku za menšiu sumu inej firme, nekoná protizákonne. „Ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka vidí, že nie je šanca vymôcť pohľadávku v plnej výške, môže pristúpiť aj k predaju za nižšiu sumu. Banka alebo ten kto pohľadávku kúpil, musí oznámiť alebo preukázať dlžníkovi, že k postúpeniu došlo,“ vysvetľuje.
Firma, ktorá pohľadávku odkúpila za 200-tisíc a následne ju predala spoločnosti v daňovom raji, to mohla podľa Palu urobiť napríklad vtedy, ak dlhodobo vykazovala stratu. „Vtedy by jej neprekážalo, že realizuje 600-tisícový zisk, pretože by to vedela rozpustiť do svojej straty, ktorú má z minulosti. Taká transakcia preto môže byť hodná preverenia. Otázne tiež je, či aj spoločnosť daňového raja zaplatila prvej firme,“ dodal. Predpisovanie mimoriadnych splátok môže byť podľa Palu odôvodnené v prípadoch, keď klient nejakým spôsobom poruší pôvodný splátkový kalendár. Podmienkou však je, že možnosť ich predpísania musí byť dohodnutá v zmluve s bankou.