V obchodnom centre sa šesťročný výtvarník nevedel dočkať, kedy sa konečne objavia regály s hračkami. Do košíka putoval autobus na diaľkové ovládanie, malá železnica s lokomotívou Thomas, akurát v prípade Lega ešte nevedel, ktoré by chcel. „Toto sa mi páči,“ vybral nakoniec stavebnicu lietadla. Nasledoval ešte nákup oblečenia. „Chodí na tanečný krúžok a tam sa mu zíde, aby mal v čom trénovať,“ vysvetľuje mama Jana.
Kým v prípade teplákov je malému výmyselníkovi jedno, ktoré to budú, blúza už musí byť s motívom z rozprávky Lietadlá. Z oboch kusov oblečenia sa síce teší, no väčšiu radosť má mama. Potešiteľné je, že myslia aj na Matúškových spolužiakov. „Je ich pätnásť alebo šestnásť,“ odpovedá bez zaváhania škôlkar. S mamou vyberajú sladkosti aj pre kamarátov a kamarátky. Pribudli aj ďalšie dobroty, či už kolekcie, alebo pomarančové džúsy, ale aj mrazené ryby. Minúť 150 eur nebol problém, no radosť malého Matúška sa peniazmi nedá vyjadriť. Už v obchode sa tešil na to, ako si nové hračky vyskúša.
Foto: Boris Macko, Pravda
„Keď sa narodil, mal nízku pôrodnú hmotnosť, 2¤018 gramov. S manželom sme už starší, v čase Matúškovho narodenia sme mali 39 rokov a máme len jeho. Keď som bola na ultrazvuku, bolo vidno päť prštekov na pravej ruke a vtedy mi napadlo, že bude kresliť,“ spomína si. Keď sa Matúško narodil, bolo s ním treba cvičiť, preto mu vymýšľala rôzne aktivity. Jednou z nich sa stalo aj maľovanie voskovkami. „S farbičkami mu to nešlo, lebo bolo treba pritlačiť a svaly aj pršteky mal ešte slabé. Po čase nakreslil domček z Večerníčka, neskôr začal voskovkami búchať. Tak som mu povedala, nech nimi nebúcha. Keď som sa lepšie prizrela, zistila som, že on takouto bodkovanou metódou vytvára obrázky,“ hovorí Jana Tkáčová. Páčia sa jej aj milé postavičky, ktoré jej syn kreslí.
Kreslenie podedil po dedovi
Od devätnástich mesiacov stále maľoval a voskovky boli každodennou súčasťou jeho života. Vždy ich má poruke a kedykoľvek mu to napadne, začne kresliť. Teraz už dokáže namaľovať obrázok za pár minút. „Má rád aj prírodu, všetko si všíma a potom to nakreslí. Vyhral už aj s maskou na karnevale. Bola pomaľovaná jeho postavičkami a kresbami,“ povedala o prvom úspechu hrdá mama. „Oci, to nie tak, to musíš dať inak. Pozri,“ inštruoval medzitým Matúško svojho otca, ako má vložiť batérie do autobusu na diaľkové ovládanie. „No vidíš, zatiaľ to nechce ísť,“ povedal sklamane. Ukázalo sa, že problémom je deväťvoltová batéria, ktorú doma nemali. O chvíľu ho však smútok prešiel a do izby napochodoval s rozprávkovou lokomotívou Thomas. S ňou už problém nebol, ceruzkové batérie boli poruke a Matúško sa tešil, že vláčik funguje. „Hurá, stačí iba jedna. Ale počkaj, ja ho pustím,“ povedal rázne otcovi.
Zdá sa, že kreslenie je v rodine Tkáčovcov dedičnou záležitosťou. „Otec maľoval obrazy, no nikto z nás, jeho detí, to nepodedil. No keďže Matúško veľmi rád kreslí, tak je dosť pravdepodobné, že sa to prenieslo na neho,“ myslí si pani Jana. Odkladá si synove obrázky a vyzdobuje nimi byt. „Keď ideme k mojej mame, na stenách visia otcove obrazy a majú moc sprítomňovať ho, aj keď už nie je medzi nami,“ hovorí.
Tanec na rozcvičenie
Rodičia ani netušili, že bodkovaná metóda naozaj existuje. Matúško ju však často používal. Neskôr začal opäť aj kresliť. Pribudla mu aj ďalšia pohybová aktivita – tanec. Do tanečnej prípravky chodia chlapci a dievčatá do šesť rokov. „Išlo o to, aby si aj nôžky rozcvičil. Ukázalo sa, že sme s manželom zase dobre trafili, lebo v tanečnom krúžku v centre voľného času je spokojný a šťastný,“ netajila spokojnosť mama Jana. „Ešte by mohol trochu podrásť,“ dodala s úsmevom. „Odmalička musel cvičiť, ale snažila som sa vymýšľať také aktivity, ktoré by ho posilnili, ale zároveň boli prirodzené. Chodili sme sa bicyklovať, v zime lyžovať a korčuľovať. Aby sa mu stále rozcvičovali nôžky aj rúčky,“ hovorí o ťažkých začiatkoch Matúškova mama.
Ďalšou záľubou šikovného škôlkara sú dopravné prostriedky. „Má vzťah ku všetkým, k vlakom, autobusom, aj k električkám. Keď sme v Košiciach na kontrole u lekára, tak sa nimi prevezieme a potom ich doma kreslí, ešte aj dvere nakreslí presne tak, ako sú,“ hovorí o ďalšej Matúškovej vášni jeho mama. Teraz je nezamestnaná, stálu prácu zatiaľ nemá, v regióne s vysokou nezamestnanosťou je to problém. Ešteže manžel Jozef prácu má. Preto sa výhre 150 eur úprimne potešili. Lebo Matúškovi mohli kúpiť veci, na ktoré by inak dlho šetrili alebo by si ich nemohli vôbec dovoliť. Vďaka výhre tak bude mať Vianoce, na ktoré bude ešte dlho spomínať.