Na tých by si však Slovensko mohlo iba prenajať letové hodiny, ako to robia aj niektoré iné krajiny. „Určite nemáme na to, aby sme nakúpili nové stíhačky,“ upozorňuje minister obrany Martin Glváč sa dodáva, že ak by padlo rozhodnutie o prechode na iné lietadlá, tak je potrebných ďalších 18 až 24 mesiacov na logistickú prípravu, výcvik pilotov a dodávku lietadiel. V prípade prenájmu by rezort chcel, aby mali piloti garantovaný nálet 1 200 hodín, ktorý je potrebný pre slovenských pilotov.
Na základe spomínanej koncepcie vzdušných síl plánuje minister vytvoriť komisiu, ktorá bude radiť pri ďalšom postupe. Jej členovia budú môžu vznášať aj pripomienky. “Nebude zložená len zo zástupcov ministerstva obrany a ozbrojených síl. Pozvem do nej aj odborníkov zvonku, ktorí sa tejto oblasti venujú,“ vysvetlil minister obrany Martin Glváč (Smer-SD). Do komisie pozve aj predstaviteľov relevantných politických strán. Ako príklad uviedol bývalého ministra obrany Martina Fedora (SDKÚ). Tento postup sa už ministerstvu osvedčil pri príprave väčšieho obstarávania výpočtovej techniky. „Chcel som, aby to bolo transparentné, lebo v marci potrebujeme obmeniť asi päť tisíc počítačov,“ poznamenal Glváč.
Prevádzka a servis vojenských stíhačiek MiG-29 sú už dnes pre rezort veľmi nákladné, podľa Glváča sme sa do tejto situácie dostali sami pred dvoma rokmi. Vtedy končila prvá abonentná zmluva na prevádzku týchto lietadiel s ruskou firmou RSK MiG z roku 2005. Podľa nej malo mať Slovensko 12 prevádzkyschopných lietadiel.
Deväť mesiacov pred jej vypršaním mali prejsť MiGy generálnymi opravami, aby na konci zmluvy boli v rovnakom stave, ako na začiatku. To sa však nestalo, lietadlá sa namiesto toho „kanibalizovali“ – niektoré stíhačky rozoberali a ich diely sa použili na opravu ostatných. Uzavrela sa aj druhá abonentná zmluva, do ktorej vstúpili niektoré stíhačky v nefunkčnom stave. Tento rok sa podarilo vedeniu rezortu vyrokovať a následne ušetriť 1,8 milióna eur oproti požiadavkám, ktoré si nárokovala ruská strana.
„V januári začnú tvrdé rokovania, čo bude ďalšie roky, teda ako bude vyzerať abonent,“ uviedol Glváč. Rezort by si musel vytvoriť súčiastkovú základňu, aby mohol Migy aspoň dva-tri roky naďalej používať v prípade, že by sa rozhodol pre prechod na iný stroj.
Koncepcia nemá vyriešiť len otázku lietadiel, ale aj budúcnosť vrtuľníkov či protivzdušnej obrany. S Českou republikou už má vedenie ministerstva dohodnutý spoločný tender na radary, ktoré potrebuje vyriešiť do roku 2016, Česi ešte skôr. „Aby nám nenastal stav, že bude čierna tma na displejoch a materiál sa nedá obstarať,“ vysvetlil Glváč. Približne rok trvá výberové konanie, istý čas si vyžiada aj ich výroba a dodanie.