Príbeh roka 2013: Najkrajším darčekom by bolo získať prácu

Štyridsaťtriročná Mária Veselková z Novej Vsi v okrese Veľký Krtíš sedí v obývacej izbe svojho rodinného domu a piatim dcéram tlačiacim sa k sebe na gauči núka čerstvý nedeľný koláč.

30.12.2013 07:04
veselkovci, deti, zmrzlina, koláč Foto: ,
Zmrzlinu či nanuk si dievčatá Veselkové v toto leto dovoliť nemohli, ale dobrý koláč od mami na ich tanieroch nechýbal.

Dievčatám koláč od mamy ako vždy chutí. Neodolá mu ani Máriin 52-ročný manžel Jozef, ktorý je otcom pätice slečien vo veku od päť do dvanásť rokov.

Je niekoľko dní po Mikulášovi a dvor sa v noci zabielil prvým snehom. Presnejšie povedané popraškom, ktorý čochvíľa zmizne. Pani Veselková pozerá von z okna, no pred očami sa jej premieta úplne iný film. Vidí príbeh svojej rodiny z roku 2013, ktorý v nej zanechal veľmi hlbokú stopu. Bol to rok, ktorý rodine priniesol obrovské finančné problémy, no zároveň aj rok, ktorý bude pre Veselkovcov navždy aj rokom ľudskosti. Keď im bolo najhoršie, pomohli im nezištne nielen najbližší, ale aj úplne cudzí ľudia. Pani Veselková má z toho stále husiu kožu…

Krach firmy im zmenil život

Veselkovci sú početnou rodinou. Pani domu prezrádza, že túžila po synovi aj dcére, no osud jej napokon dožičil oveľa viac potomkov. Márii a Jozefovi sa narodilo až osem detí, z toho najstaršie tri sú už dospelé a majú vlastné rodiny. „Najstaršia dcéra Jozefína má 28 rokov a so svojou rodinou žije v Bratislave. Už samostatnú domácnosť má aj 25-ročný syn Jožko, ktorý podobne ako dvadsaťročná dcéra Veronika žijú so svojimi rodinami v Novej Vsi. Naše najmladšie deti ešte chodia do základnej, respektíve materskej školy,“ hovorí pani Veselková. Sú to všetko dievčatá. Sofia je siedmačka a chodí do Základnej školy v Želovciach, podobne ako prváčky dvojičky Anička a Miška, ktoré oslávia vo februári siedme narodeniny. Aj posledný prírastok do rodiny Veselkovcov boli dvojčatá. Janka a Mirka budú mať šieste narodeniny v januári budúceho roku a zatiaľ sú „len“ škôlkarkami v Obeckove. Rodina prijala všetky deti s láskou a pokorou a do ich výchovy investovala všetku svoju energiu. V rodinnom dome Veselkovcov žije aj 55-ročná sestra Jozefa Veselku Marianna, ktorá je zdravotne postihnutá a rodina sa o ňu stará.

Veselkovci nikdy nežili nad pomery. Z príjmu, ktorý dostávali, splácali účty a podľa slov panej domu vždy nejako vyšli. Nevyrábali dlhy a vždy sa snažili plniť si všetky záväzky. Pri toľkých deťoch si žiadny luxus, ako je napríklad dovolenka, dovoliť nemohli, no nesťažovali sa. „O dovolenke pri mori by sme mohli akurát tak snívať. Na to sme finančne nikdy nemali. Mňa skôr mrzí to, že z nášho príjmu sme si nemohli dovoliť spoznávať ani krásy Slovenska. A keby ste vedeli, ako rád by som sa pozrel do Tatier. Tohtoročné leto sme deťom chceli urobiť radosť aspoň výletom do bojnickej zoologickej záhrady, no z toho tiež nič nebolo,“ hovorí Jozef Veselka. Plány im prekazil krach hydinárskej spoločnosti, kde Mária Veselková odpracovala celkovo pätnásť rokov. Rodinu to finančne veľmi zasiahlo.

„Už na začiatku roku nám bolo čudné, že koncom vlaňajška sme nedostali vianočné odmeny, čo bývalo v minulosti zvykom. Na jar sa už šepkalo, že spoločnosť je vo finančných problémoch a nevie sa, či ich zvládne. Od leta sa to stalo realitou. Prestali vyplácať mzdy a začali prepúšťať zamestnancov. Bez roboty som zostala aj ja. Navyše som nedostala výplatu za mesiace jún, júl a august a už bývalý zamestnávateľ nám po prepustení nezaplatil ani odstupné. Celkovo mi do dnešného dňa dlhuje vyše 2-tisíc eur. Či sa tých peňazí ešte niekedy dočkám, neviem. Firma skrachovala a viacerí bývalí zamestnanci si svoje peniaze budeme vymáhať súdnou cestou,“ zdôrazňuje Veselková.

Tri mesiace bez výplat poriadne zatriasli rodinou. Nemali z čoho zaplatiť elektrinu, úver, nemali na platby vodárom. Staršie z dvojičiek sa tešili na prvý ročník základnej školy, ktorý im klopal na dvere, no rodičia nemali peniaze ani na kúpenie školských tašiek a iných základných potrieb do školy. Začali uvažovať aj o ročnom odklade nástupu Aničky a Mišky do školy. Z chladničky sa rodine pomíňali aj potraviny a Veselkovci varili už len doslova z toho, čo im dopriala príroda v záhradke za domom. Vtedy sa stalo niečo, s čím vôbec nepočítali.

Pomoc prišla z rôznych kútov

Príbeh Veselkovcov sa dostal na stránky novín. O rodine sa dočítali mnohí ľudia na Slovensku aj v zahraničí, aj takí, čo majú šľachetné srdcia a nebránia sa pomoci ľuďom v núdzi. Veselkovcom nielenže viacerí sľúbili pomoc, ale svoje sľuby aj splnili. Istá pani zo Švajčiarska im poslala balík s oblečením i pomôckami do školy, peniaze im poslali aj darkyne z Bratislavy, Košíc. Finančnou zbierkou im pomohla aj redakcia Pravdy, no pomohli aj viacerí ďalší darcovia. Osobne im balík s pomôckami do školy aj finančným darom doručili študentky z Lučenca, potešil ich aj balík od rodiny zo susednej obce Sklabiná, no aj šľachetnosť jednej spoluobčianky, ktorá im požičala peniaze, keď rodine bolo najhoršie. Niektorí darcovia zostali pred Máriou a Jozefom Veselkovcami v anonymite a nevyšli z nej dodnes.

„V jeden deň nám pred domom zastalo osobné auto a vystúpil z neho mladý muž, o ktorom vieme len to, že je asi z Nového Mesta nad Váhom. Povedal nám, že by nám rád pomohol "menším“ nákupom. Pýtal sa nás na stav našej chladničky a potom sa pobral na nákup do jedného z obchodných centier vo Veľkom Krtíši. Nakúpil plné tašky potravín, mäsových výrobkov a surovín do kuchyne. Nepovedal nám ani to, ako sa volá. Máme aj ďalší príklad ľudskej nezištnosti. Už tretíkrát nám začiatkom mesiaca prišiel list odoslaný z Trenčína, v ktorom bol len prázdny hárok s tromi písmenami PMR a v ňom v októbri a novembri po 30 a v decembri 35 eur. Ani nevieme, komu máme za túto pomoc poďakovať. Naše veľké a úprimné ďakujem patrí nielen tomuto darcovi, ale aj ostatným dobrým ľuďom, ktorí nám akoukoľvek formou pomohli," hovorí Veselková. Vďaka pomoci ľudí nemuseli manželia požiadať ani o odklad dcér do školy. Z darovaných peňazí im kúpili školské tašky, peračníky a všetky ostatné pomôcky do školy. Anička a Miška sa v septembri na svoju veľkú radosť mohli posadiť do školských lavíc.

Rodina nechce opomenúť ani svojich príbuzných, ktorí ich tiež nenechali v núdzi. Manželom a ich piatim dcéram pomohli aj ich tri staršie deti s rodinami, ktoré im prispeli v rámci svojich možností finančne, no aj potravinami či oblečením. Bokom nezostala ani obec, v ktorej Veselkovci žijú. Starosta Novej Vsi Štefan Paholík bol po krachu zamestnávateľa Márie Veselkovej u jeho šéfstva osobne lobovať za vyplatenie aspoň časti dlžnej sumy. Aj vďaka nemu im vyplatili aspoň 200 eur z dlhu. Rodina nezaplatila obecné dane a Paholík ich podľa vlastných slov preto ani nenaháňal. „Sú to slušní a pracovití ľudia. Keď sa finančne stabilizujú, dane určite zaplatia,“ konštatuje. Neuvažoval o finančnej výpomoci pre túto rodinu? „Úvahy by aj boli, no sme malá obec so štyristo obyvateľmi a finančne ledva prežívame. V hmotnej núdzi je u nás 47 ľudí. Keby sme finančne pomohli čo len jednej rodine, pred obecným úradom by razom stál rad. A na to obec naozaj nemá peniaze,“ vysvetľuje.

Rodine pomohlo trochu aj to, že otca rodiny Jozefa zamestnal súčasný majiteľ bývalého poľnohospodárskeho družstva na dohodu pri stavbe penziónu. Môže síce podľa nej odrobiť len 10 hodín týždenne, no aj tých pár eur, ktoré zarobí, rodine pomôže. Dohoda o práci sa mu končí tento mesiac. V opatrovaní jeho sestry ho zatiaľ zaskakuje jeho nezamestnaná žena.

Malá Anička a Miška vďaka pomoci neprídu o... Foto: Štefan Rimaj, Pravda
veselkovci, žiačky, prváci, Malá Anička a Miška vďaka pomoci neprídu o veľkú chvíľu v prvý deň v škole.

Bolo dobre, bude dobre?

Dvanásť mesiacov roka 2013 Veselkovci akoby strávili na hojdačke. Normálne obdobie zo začiatku roka vystriedalo zlé a po ňom je situácia v rodine vďaka dobrým ľuďom opäť stabilnejšia. Veselkovci vyrovnali dlhy a istým príjmom pre rodinu je už aj príspevok pre nezamestnaných z úradu práce. Jozef si privyrobil v práci na dohodu, rodina dostáva aj peniaze za opatrovateľstvo chorej Jozefovej sestry i prídavky na deti. Veselkovci sa síce aj tak musia uskromňovať, no už nie sú takí zúfalí ako v lete. Mária Veselková dúfa, že si v budúcom roku nájde prácu, v čom jej chce pomôcť aj miestny starosta.

V týchto dňoch sa už aj do domu Veselkovcov pomaly prikráda čaro Vianoc. Ich ohlasovateľom bol aj v rodine Veselkovcov Mikuláš. Ani tento rok nezabudol na sladké darčeky pre dievčatá. Veselkovci hovoria, že aj tento rok – podobne ako v minulosti – chodil v Novej Vsi do každej domácnosti s deťmi Mikuláš s čertom, ktorých sprevádzal miestny starosta. „Táto tradícia je v našej obci už roky a deti z nej majú radosť,“ konštatuje Jozef Veselka. Deti si v balíčkoch našli kopu sladkostí a ovocia.

Keď je reč o sladkostiach, pani Veselková zdôrazňuje, že už vymýšľa, aké koláče na vianočné sviatky napečie. Deti majú rady koláče z ovocia, preto určite budú v ich kuchyni rozvoniavať aj také. Ale aj iné. Pocíti rodina dozvuky ťažkého roku na štedrovečernom stole? „Dúfam, že nie. Šetríme na to už teraz. Večera bude, ako sa patrí. S medom, oblátkami, cesnakom, ovocím, ale aj s kapustnicou s hríbmi či rybou,“ zdôrazňuje. Štedrý večer strávia manželia asi len so svojimi piatimi dcérkami a chorou sestrou Jozefa Veselku. Dve staršie deti s rodinami žijúce v Novej Vsi majú vtedy iný program a nebudú doma. Do Novej Vsi má, naopak, z Bratislavy namierené 28-ročná dcéra Veselkovcov Jozefína, no príde asi len na prvý alebo druhý sviatok vianočný. Štedrú večeru nestihne.

Starosta Štefan Paholík. Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Štefan Paholík, starosta, veselkovci, nová ves Starosta Štefan Paholík.

Viac voľného miesta ako na štedrovečernom stole bude u Veselkovcov pod stromčekom, ktorý Ježiško prinesie do ich domácnosti asi 22. decembra. Aj keď sa rodičia budú snažiť potešiť deti aspoň nejakými darčekmi, viaceré ich sny splniť nedokážu. Miška túži nájsť pod stromčekom filly koníka, jej dvojča Anička plyšáka. Mladšie dvojčatá Janka a Mirka túžia po bábike s kočíkom a po vláčiku. Snívajú aj o tablete, no už chápu, že také dary Ježiško k nim domov nosiť nebude. Po notebooku alebo aj staršom funkčnom počítači túži aj siedmačka Sofia. Počítač už nepovažuje len za hračku, ale najmä za učebnú pomôcku, ktorá by jej do budúcnosti pomohla. Jej otec Jozef zdôrazňuje, že ak sa budú mať čo len trochu lepšie, počítač kúpia, hoci aj na splátky. Svojim deťom nechcú s manželkou brániť vo vzdelávaní.

Čo sa odohráva v rodine Veselkovcov tesne po Štedrej večeri a pred nakuknutím pod vianočný stromček? „Cez štedrú večeru necháme v miestnosti so stromčekom rozsvietené svetlo. Po večeri idem na obývačke otvoriť okno, aby Ježiško mal kadiaľ vojsť do domu. Keď sú už darčeky na mieste, zavolám k stromčeku deti,“ zdôrazňuje Veselka. A čo si praje nájsť pod stromčekom on? „Ja si nepotrpím na nič hmotné. Budem rád, ak sa na budúci rok naša finančná situácia zlepší a budeme sa mať lepšie ako v odchádzajúcom roku. To by bol pre mňa ten najkrajší darček,“ tvrdí. Ani jeho manželka Mária nemá pre rok 2014 iné ciele a túžby. „Darčeky nepotrebujem. Pre mňa by bola najväčším darom možnosť opäť pracovať a do rodiny prinášať pravidelne mzdu. Aby sa najmä naše deti mali lepšie a mohli si začať plniť aspoň skromnejšie sny,“ dodala Mária Veselková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Veselkovci #ročenka 2013 #príbeh roka